Blogy a články

V predchádzajúcom článku sme sa venovali všeobecnému popisu likvidácií a prijatých zmien v procese likvidácie spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „SVB“). Keďže je ústrednou postavou celej likvidácie samotný likvidátor, budem sa v tomto príspevku venovať bližšej analýze jeho práv a povinností.

Na úvod je podstatné poukázať na skutočnosť, že rozhodovanie vlastníkov o vstupe SVB do likvidácie je spojené s jeho zrušením, resp. so zrušením zmluvy o spoločenstve. O tomto kroku rozhodujú vlastníci v zmysle § 14b ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako “BytZ”) nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov, konkrétne rozhodujú o „zmluve o spoločenstve, jej zmene alebo o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva a o poverení osoby oprávnenej podpísať zmluvu o spoločenstve“. O osobe likvidátora a jeho odmene rozhodujú tiež vlastníci, avšak už len nadpolovičnou väčšinou prítomných na hlasovaní.

Práva a povinnosti likvidátora upravuje Obchodný zákonník v § 68 až 75k, ktoré vykonáva vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 193/2020 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii (ďalej ako „vyhláška“). Nakoľko sa činnosť a postupy likvidátora SVB odlišujú od postupu likvidátora obchodných spoločností a Obchodný zákonník sa použije v zmysle odkazu § 7d ods. 4 BytZ, poukážem v tomto príspevku na tie ustanovenia, ktoré sú relevantné pre výkon likvidácie SVB. Na prvý pohľad sa môže zdať komplikovaným výber relevantných ustanovení najmä z dôvodu použitia pojmov “sa použijú primerane ustanovenia Obchodného zákonníka”, ale poznajúc podstatu, spôsob a účel fungovania SVB v spojitosti s ich atypickým účtovným a daňovým zaradením, je možné pomerne ľahko určiť tie ustanovenia, ktoré sú pre likvidáciu SVB potrebné.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré priamo odkazujú na samotnú vyhlášku, sú v rovine:

• výšky preddavku na likvidáciu za výkon funkcie likvidátora (§ 75 ods. 4)
• podrobností o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 75a ods. 3)
• náležitostí zoznamu majetku SVB (§ 75g a)
• samotného odkazu Obchodného zákonníka na vyhlášku(§ 771a)

Kto podáva návrh na zápis zmien

Hneď prvou komplikáciou je povinnosť podať návrh na zápis zmien do registra SVB. V zmysle § 7 ods. 2 BytZ „Návrh na zápis zmien alebo zániku zapisovaných údajov podľa odseku 7 je povinný podať príslušnému správnemu orgánu predseda alebo poverený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome do 30 dní odo dňa, keď zmena nastala. Pravosť podpisu na návrhu na zápis do registra musí byť úradne osvedčená“. V zmysle odseku 7 ide o zapisované údaje:

„a) názov a sídlo spoločenstva,
b) identifikačné číslo,
c) orgány spoločenstva,
d) meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho orgánu“.

Avšak v zmysle § 75c Obchodného zákonníka „likvidátor bezodkladne po vstupe spoločnosti do likvidácie oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom a zverejní oznámenie o tom, že spoločnosť vstúpila do likvidácie, a výzvu, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky a iné práva“. V zmysle tohto ustanovenia by mal uvedený návrh na zápis zmien podať práve likvidátor. Tomuto rozporu nepomáha ani rôzna prax okresných úradov, v zmysle ktorej postupujú niektoré orgány prvým spôsobom a niektoré druhým.

Za správny považujem návrh podaný likvidátorom, nakoľko už funkcia predsedu rozhodnutím vlastníkov o vstupe do likvidácie, zanikla. Jedinou výnimkou by bol vstup SVB do likvidácie s odkladným účinkom, prípadne vstup do likvidácie v neskorší čas, napr. o dva mesiace.