Správne určenie miesta konania dražby
Navrhovateľ dražby má niekoľko možností ako eliminovať možné porušenie zákona o dobrovoľných dražbách priamo jej vykonávateľom – dražobníkom. Miesto konania dražby je jednou z nich.
V zmysle § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách „musia byť miesto, dátum a čas začatia dražby určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe”. Miesto konania dražby si je možné určiť už napr. v zmluve o vykonaní dražby tak, aby sa dražba nekonala v mieste vzdialenom viac ako 50 kilometrov od miesta predmetu dražby. Táto vzdialenosť je len mojim odporúčaním, nie je to číslo určené legislatívou alebo judikatúrou súdov.
Je to však nevyhnutnou náležitosťou oznámenia o dražbe, ktoré podpisuje navrhovateľ dražby a je teda je z jeho strany možné vstúpiť do určenia lokality konania dražby. V prípade určenia miesta vo väčšej vzdialenosti by mohlo dôjsť k obmedzeniu účasti na dražbe a spôsobiť tak samotnú neplatnosť dražby. Neobstála by napr. argumentácia dražobníka, že bolo miesto zvolené vzhľadom na náročnosť agendy. Takýto dôvod nerešpektuje dosahovanie čo najväčšieho záujmu na účasti na dražbe a nepochybne by to vplyv na účasť na dražbe a tak aj na dosiahnutý výťažok dražby, a tým aj reálne na práva žalobcu, ktorý má ako záložca nárok na vydanie bez zbytočného odkladu hodnoty výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku.
Na druhej strane však len samotná skutočnosť, ktorou je väčšia vzdialenosť miesta dražby od miesta, kde sa predmet dražby nachádza, ešte sama o sebe neznamená, že miesto dražby bolo určené v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách.
Judikatúra sa k tomu stavia naneštastie odlišne (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zn. 16Co/114/2015 zo dňa 25.02.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove zn. 14Co/136/2015 zo dňa 18.02.2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline zn. 7Co/538/2014 zo dňa 12.11.2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR zn. 4Cdo/100/2012 zo dňa 24.10.2013).
