Nový zákon „lex korona“ a právne informácie v súvislosti s druhou vlnou pandémie COVID – 19
Poslanci Národnej rady SR schválili „bleskovým spôsobom“ dňa 14.01.2021 ďalší zákon obsahujúci vládny balík zmien v súvislosti s druhou vlnou pandémie COVID-19. Ide o druhý tzv. „LEX KORONA“ s číslom 9/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19.
Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci predmetného návrhu presadilo najmä dočasné pozastavenie plynutia súdnych lehôt, ako aj upustenie od vykonávania dražieb. Uvedené opatrenia, ktoré majú podstatný vplyv aj na spoločenstvá vlastníkov bytov a na správcov bytových domov, sú predmetom článku XIII schváleného znenia zákona, konkrétne ide o § 8, § 9 a § 10, ktoré pojednávajú o novelizácii zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z., zákona č. 155/2020 Z. z. a zákona č. 421/2020 Z. z. (ďalej iba ako ,,lex corona“).
Nejde teda o nový zákon ako tomu bolo v prípade prvej vlny, ale o úpravu pôvodoného zákona napr. doplnením o nové paragrafy. Dôležité sú najmä ustanovenia:
§ 8
Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 9
(1) Ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
(2) Ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že odsek 1 sa nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Cieľom prijatia vyššie špecifikovaných opatrení avizovaným zo strany predkladateľa zákona bolo to, aby podnikatelia (napr. aj správcovia bytových domov), ale ani bežní občania nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Predmetné ustanovenia sú pritom zamerané najmä na súkromnoprávne vzťahy, t. j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva, medzi ktoré je nevyhnutné zaradiť aj zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej iba ako ,,BytZ“), v spojení s ním súvisiacimi hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi predpismi.
§ 10
Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 28. februára 2021 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 28. februára 2021 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.“.
Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Aj keď je záujem predkladateľa na prijatí vyššie špecifikovaných opatrení z dôvodu vypuknutia pandémie pochopiteľný, na tomto mieste nemožno poprieť ani ich negatívny dopad pre strany konania, prejavujúci sa tiež vo sfére správy bytového fondu. Predmetom súdnych sporov v bytových domoch je totiž v prevažnej miere (avšak nie výlučne) súdne vymáhanie finančných pohľadávok, predstavujúcich nedoplatky vlastníkov bytov a nebytových priestorov za služby spojené s užívaním nehnuteľností a do fondu prevádzky, údržby a opráv. Vymáhanie nedoplatkov, ale tiež nepeňažných nárokov (napr. voči dodávateľom služieb pre bytový dom z dôvodu neuskutočnenia zmluvne dohodnutých prác alebo voči neprispôsobivým susedom) v súdnych konaniach je však s ohľadom na jeho finančnú a časovú náročnosť problematické už v štandardom civilnom procese. V rámci odvolania sa na citované novoprijaté zákonné ustanovenia majú však v súčasnosti neplatiči, prípadne iným spôsobom problematickí vlastníci či iné žalované subjekty, navyše možnosť legálne predlžovať priebeh súdneho konania. Zhrnutím uvedeného je na tomto mieste nevyhnutné konštatovať, že ust. § 8 a § 9 zákona popri svojom pozitívnom prínose dočasne spôsobili aj faktickú nemožnosť uplatňovania si práv a následného vymáhania súdom priznaných nárokov, nakoľko zdržovať priebeh konania je spravidla v záujme neplatiča, z iného dôvodu žalovaného vlastníka či dodávateľa v omeškaní s dodaním služieb.
Nakoľko však opatrenia zákona formulované v § 10 uprednostňujú skôr individuálne záujmy neplatičov poškodzujúcich finančnú kondíciu bytového domu ako celku nad kolektívnymi záujmami ostatných vlastníkov, v prípade predlžovania tohto zákazu sa bude ZLSBD na príslušných štátnych orgánoch vo vysokej miere angažovať pre udelenie výnimky aspoň pre zákonné záložné práva.
Čo je zarážajúce, ale nie prekvapujúce, na otázky výkonu správy sa opäť nemyslí. Zatiaľ čo v prvej vlne sa aspoň časovo predĺžila povinnosť správcov a spoločenstiev predložiť správu o svojej činnosti a vyúčtovanie (§ 36d zákona č. 62/2020 Z. z.), aktuálnou novelou sa v čl. XIV riešia iba otázky nakladania s hnuteľným majetkom štátu.
Východiskom z novoprijatej legislatívy, ktorá z vyššie špecifikovaných dôvodov v určitých ohľadoch znevýhodňuje aj spoločenstvá vlastníkov bytov a správcov bytových domov, je pritom nepochybne priorizovať mimosúdne vymáhanie finančných pohľadávok voči neplatičom a tiež mimosúdne riešenie nepeňažných sporov bytových domov. Vo veci jednotlivých optimálnych krokov mimosúdneho vymáhania, ako aj priblíženia a bližšieho vysvetlenia zaužívaných postupov a účinných metód, vám ochotne pomôže právnický tím ZLSBD v spolupráci s partnermi špecializujúcimi sa na danú oblasť. Dražby teda do konca februára nie je možné organizovať, súdne lehoty neplynú alebo sa predlžujú a vzhľadom na koniec „hypotekárnych prázdnin“ je vhodný čas venovať sa napr. otázke neplatičov mimosúdnym vymáhaním, prípadne vykonať revíziu uzatvorených zmlúv. Za tým účelom nás môžete kedykoľvek kontaktovať.
V prípade spoločenstiev vlastníkov ide napr. o (S)právnu pomoc od Finlegal services, s. r. o.. Viac sa o tejto ponuke môžete dozvedieť na nižšom odkaze.
Loading ... Loading ... Loading ...
Dobrý deň.
Všetci sa vyhovárajú na Covid, ale súdne rozhodnutia o schválení dražby boli pred coronou a všetci sa boja. Exekútora si žiaľ nevyberiem. To, že nám stanovujú exekútorov ( nie všetci postupujú radikálne ), podľa môjho názoru nebolo najšťastnejšie.
Pozdravujem pán predseda, no v prvom rade považujeme za zbytočné žalovať nedoplatky vlastníkov na súdoch. Pri tejto skupine vlastníkov existujú oveľa efektívnejšie možnosti. Novela Exekučného poriadku, ktorou sa zaviedol jeden súd príslušný pre exekučné veci bola skôr požiadavkou politickou, nakoľko v tom čase bolo cca 70% všetkých návrhov na vykonanie exekúcie podávaných len deviatim exekútorským úradom, čo robilo z výkonu exekučnej činnosti skôr podnikateľský model, než predĺženú ruku súdu. Exekúcia je totiž súčasťou práva na súdnu ochranu a predstavuje neoodeliteľnú časť. Je ale pravdou, že dražby sa do konca februára organizovať nemôžu.