V akom stave sú hydranty a hasiace prístroje v bytových domoch?
Tlačová správa Združenia pre lepšiu správu bytových domov
V poslednom období sa čoraz viac objavujú správy o horiacich bytových domoch, či požiaroch vzniknutých v bytoch buď nedopatrením, alebo z dôvodu nefunkčných hydrantov či chýbajúcich hasiacich prístrojov, ktoré nám slúžia ako prvá pomoc a pomocou ktorých možno vieme vznikajúci požiar ešte v zárodku rýchlo uhasiť. Aj nedávna nešťastná udalosť kedy vo Veľkom Krtíši uhorela žena na balkóne je príkladom, kedy možno mohol byť zachránený ľudský život, avšak kvôli nefunkčným hydrantom nemohli obyvatelia bytového domu zasiahnuť včas a tak neostávalo nič iné iba čakať na príchod hasičov.
Žiaľ aj takéto prípady otvárajú dôležité témy a otázky v spoločnosti a jednou z nich je aj funkčnosť a prístupnosť hydrantov či hasiacich prístrojov v bytových domoch a v neposlednom rade sa naskytá otázka: sú obyvatelia bytových domov v prípade núdze schopní použiť hydrant či hasiaci prístroj? Manipulácia s takýmito prístrojmi, s ktorými neprichádzame do styku na pravidelnej báze môže byť pre mnohých problematická.
Kto je zodpovedný za vyhovujúci technický stav hydrantov a hasiacich prístrojov?
Vo všeobecnosti je ťažké odhadovať v akom stave sú hydranty a hasiace prístroje v bytových domoch, najmä čo sa ich použiteľnosti týka. Avšak každý z nás bol aspoň raz na návšteve v bytovom dome a možno ste si všimli červené kovové dvere s bielym písmenom „H“, ktoré sú vo väčšine prípadov zamknuté na zámok. Otázkou teda je ako sa k hydrantu v prípade núdze dostať keď je zamknutý? Viete kde v bytovom dome sú umiestnené hasiace prístroje? Sú schopné prevádzky a ľahko prístupné, aby ich ktokoľvek mohol použiť?
Za technický stav hydrantov a hasiacich prístrojov je zodpovedný správca bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a NP. Kde je teda problém? Kontroly, revízie a skúšky takýchto zariadení sa hradia z bankového účtu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, s čím častokrát vlastníci nesúhlasia, pretože revízie a kontroly buď považujú za zbytočné alebo drahé. Častým argumentom takýchto vlastníkov je napríklad otázka, načo sa budú meniť hasiace prístroje keď sa nikdy nepoužili? Je potrebné si uvedomiť, že aj tie majú svoju životnosť a tú treba rešpektovať, pretože v prípade požiaru takýto starý hasiaci prístroj už nemusí slúžiť ako má. Rovnako zamykanie hydrantov je dvojsečná zbraň. Na jednej strane, ak sa nezamkne, tak príde veľmi ľahko k jeho poškodeniu alebo zneužitiu, no ak sa zamkne, tak je potrebné vedieť kde sa nachádza kľúč, čo je rovnaké ako keby zamknutý nebol. Ideálne by bolo zamknúť ho na určitý kód, ktorý by poznali výhradne vlastníci žijúci v bytovom dome.
Považujeme za dôležité poukázať aj na § 9 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého je “správca alebo predseda povinný zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca alebo predseda je povinný zabezpečiť aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome odstránenie chyby, poruchy alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok.” Na tento krok teda nie je potrebný súhlas vlastníkov.
Opäť je nutné položiť si otázku, či je bezpečnosť v bytových domoch riešená dostatočne, pretože mnohé prípady z nedávnej minulosti nám ukazujú opak. Bezpečnosť v bytových domoch nie je dostatočne riešená ani z legislatívnej stránky, čo by mohlo výrazne pomôcť pri bezpečnosti obyvateľov žijúcich v bytových domoch. Ako príklad, možno uviesť niektoré severné krajiny Európy, v ktorých v bytových domoch každý štvrťrok prebiehajú cvičenia. Ich cieľom je obyvateľov domu naučiť správať sa v prípade rôznych nešťastí či havárií. Veríme, že podobné cvičenia by mohli pomôcť aj obyvateľom žijúcim v bytových domoch na Slovensku, aby vedeli ako sa majú v krízovej situácií chovať a aby dokázali rýchlo reagovať.
