Blogy a články

Problematika oprávnení správcov bytových domov, vrátane postihov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá súvisí s prevádzkou, kontrolou bezpečnosti technických zariadení nachádzajúcich sa vo vnútri bytu, a stým súvisiacimi možnými únikmi z dodávaných energií (najmä plynu) patrí k pravidelným témam odborných konferencií týkajúcich sa správy bytových domov. Jej podstatou zväčša bývajú otázky, ktoré súvisia najmä z možnosťou správcov bytových domov vykonávať kontroly plynových zariadení nachádzajúcich sa vo vnútri bytu, otázkami samotného vstupu do bytu vlastníka s rešpektovaním práva vlastníka bytu na domovú slobodu, resp. jeho súkromia. Z hľadiska trestného práva obvykle predmetom diskusií býva problematika využitia osobitného inštitútu – krajnej núdze podľa § 24 Trestného zákona, a to najmä v súvislosti s možnosťou násilného vstupu správcu bytového domu, alebo jeho zamestnancov do bytu proti vôli vlastníka, resp. oprávnenia odstavenia príslušného technické zariadenia zabezpečujúceho dodávku plynu, alebo inej energie do konkrétneho bytu.

Okrem využitia inštitútu krajnej núdze, však Trestný zákon umožňuje postih páchateľov trestných činov v súvislosti s nesprávnou manipuláciou s technickými zariadeniami, a to aplikáciu ustanovení § 284 Trestného zákona a predovšetkým ustanovením § 285 Trestného zákona, ktoré upravujú trestný čin všeobecného ohrozenia. U správcov bytových domov sa pri tomto skúma, či v súvislosti s ich činnosťou došlo k porušeniu ich povinností vyplývajúcich zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) a ďalších všeobecne záväzných predpisov, najmä právnych predpisov upravujúcich požiarnu ochranu, bezpečnosť prevádzky technických zariadení nachádzajúcich sa v bytových domoch, ktoré majú v správe (napr. výťahy). U vlastníkov bytov sa skúma predovšetkým to, či technické zariadenia nachádzajúce sa vo vnútri bytu prevádzkujú v súlade s návodom výrobcu daného technického zariadenia, a či pritom dodržiavajú potrebnú opatrnosť. V prípade vzniku následku vo forme poruchy (obvykle spojenej so vznikom škody na majetku), alebo následku vo forme kvalifikovaného ohrozenia sa vždy skúma, ktorou osobou bola porušená určitá povinnosť vyplývajúca z právnej normy, a vo vzťahu k nej bude možné prípadne vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť. 

Príklad:

Byt nie je v užívaní vlastníka, ktorý sa nachádza v zahraničí, avšak platí príslušné platby súvisiace s užívaním tohto investičného bytu. Zároveň vlastník bytu kľúče od bytu ponecháva zmluvne u správcu bytového domu za účelom možnosti vstupu do bytu jeho zamestnancov a vykonania príslušnej revízie alebo kontroly technického zariadenia. V prípade úniku plynu z tohto bytu do priestorov bytového domu spôsobeného technickou poruchou a následnému výbuchu spojeného s požiarom skúmame v trestnom konaní, či zo strany niektorej konkrétnej osoby došlo k porušeniu jeho povinnosti vo vzťahu k prevádzke, resp. kontrole technického zariadenia využívajúce plyn, a ak áno, či v dôsledku tohto porušenia došlo k vyššie uvedenému následku tak, že toto konanie je pokryté aj zavinením danej osoby, a to vo forme aspoň nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b) Trestného zákona.

Tento príspevok je v ďalšom z hľadiska okruhu postihu páchateľov trestného činu zameraný na možnosti trestnoprávneho postihu vlastníka bytu, ktorý súvisí s nesprávnou prevádzkou technických zariadení, ktoré má v byte, a ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve.

Trestný čin všeobecného ohrozenia

Už z názvu tohto trestného činu je zrejmé, že trestnoprávny postih je možné aplikovať nielen v prípade, že nastala poruchu, t. j. následok trestného činu, napríklad výbuch technického zariadenia v dôsledku úniku plynu s následným požiarom bytu a obvykle aj poškodením priestorov bytového domu (môže nastať aj devastačný účinok na skelete bytového domu – výbuch na ulici Mukačevská v Prešove, ale aj v prípade toho, ak dôjde len ku kvalifikovanému ohrozeniu v zmysle skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 Trestného zákona (úmyselná forma) alebo podľa § 285 Trestného zákona (nedbanlivostná forma). Trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 Trestného zákona sa dopustí ten, kto úmyselne

 a) vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo), alebo

b) všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Pokiaľ ide o páchateľov tohto trestného činu Trestný zákon nestanovuje žiadne osobitné podmienky z hľadiska páchateľa (tzv. subjektu) trestného činu, tak ako je to napríklad pri trestnom čine porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona. Páchateľom trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1, resp. § 285 Trestného zákona môže byť akákoľvek osoba, nemusí ísť ani vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Vydaním ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví v zmysle skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284, resp. § 285 Trestného zákona sa rozumie takéto ohrozenie najmenej siedmich osôb. Vydaním cudzieho majetku do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu v zmysle danej skutkovej podstaty sa rozumie ohrozenie majetku v hodnote najmenej 133.000,- Eur, ktorý nepatrí páchateľovi trestného činu, alebo nie je v jeho výlučnom vlastníctve. Či v konkrétnom prípade bol konaním páchateľa ohrozený väčší počet osôb na živote alebo zdraví, alebo ohrozený cudzí majetok vo veľkom rozsahu, závisí na rôznych okolnostiach, najmä na povahe miesta, kde k ohrozeniu došlo, a spôsobu, akým k nemu došlo.

Vzhľadom k tomu, že v bytových domoch obvykle býva 7 a viac osôb, a súhrnná hodnota bytov vo výlučnom vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov spolu s hodnota bytového domu ako spoločného majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov presahuje 133.000,- Eur, sú splnené podmienky preto, aby za protiprávne konanie páchateľa spáchané v bytovom dome mohla byť vyvodzovaná trestnoprávna zodpovednosť za trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1, resp. § 285 Trestného zákona. Ďalší podstatnou skutočnosť pre naplnenie tejto skutkovej podstaty je to, k že ohrozenie ľudí alebo majetku dochádza v dôsledku spôsobenia požiaru alebo povodne, alebo poruchy, či havárii prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivého účinku výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo, ak sa páchateľ dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo), pričom výpočet spôsobu spáchania tohto trestného činu (spôsobu vzniku ohrozenia) nie je taxatívny, ale demonštratívny. Podstatné však je, že pre stav všeobecného ohrozenia podľa § 284 a § 285 Trestného zákona je typické nielen priblíženia sa k poruche, t. j. bezprostredná, konkrétna hrozba jej vzniku, ale tiež určitá živelnosť a neovládateľnosť priebehu vyvolanej udalosti, kedy vznik poruchy na zákonom chránenom záujme nie je závislý len od konania páchateľa, ale predovšetkým od náhodilých okolností.