Správne určenie rozsahu prenesených povinností na mandatára
§ 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jasne určuje vylučujúcu alternatívu spôsobov výkonu správy. V zmysle jeho znenia „vykonáva správu domu spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.“
V prípade ak sú uzavreté obe zmluvy na jeden bytový dom, platná je len zmluva uzavretá skôr. Spoločenstvo však často nedokáže vykonávať všetky činnosti v oblasti výkonu správy a deleguje ich mandátnou zmluvou na správcu alebo na iný subjekt, ktorý ani správcom bytového domu byť nemusí. Ak je však mandátnou zmluvou prenesený na správcu veľký rozsah činností, je takáto mandátna zmluva neplatná.
V zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre 25Co/249/2013 zo dňa 11.06.2014 nebola v predmetom spore reklamácia za vady diela zaslaná správnym subjektom (teda spoločenstvom), ale mandatárom ako subjektom na to neoprávneným. Takáto reklamácia nemohla vyvolať právne účinky.
Zamknutý obsah
Tento text je prístupný iba pre registrovaných členov ZLSBD.
Ak ste členom Združenia pre lepšiu správu bytových domov, môžete sa prihlásiť.
Ak nie ste registrovaným členom, môžete sa zaregistrovať.
