Niektoré veci sa apriórne prijímajú ako fakty bez toho aby sa urobila analýza ich podstaty. Je tomu tak v dnešnej dobe najmä vďaka fenomenológií, ktorá nás naučila vnímať veci tak, ako sa javia. Napriek tomu že oko je iba jedným zo zmyslov, európska kultúra zaťažená svojou históriou považuje napríklad jav, ktorý je videný za pravdivejší ako ten, ktorý sa len napríklad počul. Je tomu tak pri dokazovaní skutočností na súde, ale aj v bežnej reči, kedy sa bežne operuje s frázami typu „neuverím pokiaľ neuvidím“, „ukáž mi ako sa to má robiť“ a pod..

V 17. storočí začal významný francúzsky filozof René Descartes skúmať veci a javy tak, aby boli „zbavené všetkých svojich neprávd“. Popísal postup, na základe ktorého sa dokáže dospieť k „jasnému a zreteľnému” poznaniu. Túto metódu pomenoval ako „metodická skepsa“ a spočíva v 4 postupných krokoch:

  1. iba také tvrdenie je pravdivé, ktoré je môjmu rozumu jasné a zreteľné (nezostane nijaká možnosť pochybovať o tomto tvrdení)
  2. každý skúmaný problém je nutné rozčleniť na jednoduchšie časti
  3. postupovať od jednoduchších javov k zložitejším
  4. robiť si presný prehľad postupu, zápis krokov, aby sme na nič nezabudli

Descartes vychádza z toho, že ani filozofické učenia, ani zmyslové poznanie, ani každodenné vedomie nemožno považovať za isté. No ja, ktoré takto pochybuje, čiže myslí, nemôže nebyť a tak dospel k známemu záveru “myslím, teda som” (Cogito, ergo sum).

Tento jemný filozofický úvod je základom pre obsah a podstatu môjho článku. Je o spochybnení toho, čo sa akceptuje ako fakt vo vzťahu k zákonu č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „bytový zákon“). Našlo by sa toho viac, čo v tejto rovine bytový zákon obsahuje, avšak by som vyzdvihol postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky. Bytový zákon je starší ako štvrťstoročie, a aj keď bola v roku 2018 prijatá jeho značná novela č. 283/2018 Z. z. a 30.januára Národná Rada SR prijala v poradí dvadsiatu novelu bytového zákona, stále je aktuálne na Slovensku stav taký, že

  1. zoznam spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedie Ministerstvo vnútra SR
  2. zoznam správcov bytových domov vedie Ministerstvo dopravy a výstavby SR
  3. “gestorom” bytového zákona je Ministerstvo financií SR
  4. kompetentným orgánom pri tvorbe legislatívy z oblasti civilného práva je Ministerstvo spravodlivosti

Je tak úplne nejasné, kto sa vlastné v hľadaní odpovedí má a vôbec môže vyjadrovať k aplikačným otázkam vo výkone správy bytových domov. V prípade odčlenenia sa bytového domu od spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov by zrejme malo zaujať stanovisko Ministerstvo vnútra. Pre otázky postavenia správcov bytových domov určite Ministerstvo dopravy a výstavby. K spotrebiteľským otázkam a otázkam občianskych zmlúv by sa malo osloviť Ministerstvo spravodlivosti, no a zrejme ku všetkým ostatným otázkam Ministerstvo financií, napr. k zákonnému záložnému právu.