Blogy a články

Končím ako zástupca vlastníkov bytov v našom dome. Po 15 rokoch práce pre vlastníkov bytov a správcu nášho domu. Končím aj ako člen ZLSBD (Združenia pre Lepšiu Správu Bytových Domov). Čo by som tam robil, keď už v reálnej správe bytového domu nebudem pôsobiť. Dovoľte mi vysvetliť to, lebo nedávno som písal, že ideme v našom dome porovnávať ponuky a možnosti rôznych správcov bytových domov, zvyšovať efektivitu správy nášho domu a následne realizovať aktivity zlepšujúce kvalitu bývania v našom dome. Bol som motor toho procesu. Veci sa však okolo mňa vyvíjajú – v niečom ten vývoj spôsobujem aj sám – a môj pohľad na to, čo robím, sa mení tiež.

Príliš často som sa v poslednom čase pristihol, že vybavujem záležitosti nášho domu a  veci, na ktorých „stojím a padám“, sa hýbu pomalšie ako by som chcel a potreboval. Asi preto sa mi zdá, že život ide stále rýchlejšie, lebo všetko, v čom sa angažujem a čomu sa venujem sa rozrastá a pýta si stále viac času. Či už je to rodina alebo práca. V práci, ktorá ma živí, stúpa fyzická, mentálna aj časová náročnosť plnenia pracovných povinností a ja nepatrím medzi ľudí, ktorí sa zodpovednosti vyhýbajú, skôr naopak. Berú jej na seba stále viac. A keď si ju dobrovoľne beriete a zvládate to, tak vám ju dávajú a stále pridávajú. Presne tak, ako v bytovom dome. Čím viac pre ľudí robíte, tým viac vás ich požiadavky vyhľadávajú 😊. A potom stále častejšie rozmýšľate, či to stojí zato a do akej miery je pre vás tá ktorá práca alebo aktivita skutočne dôležitá a či máte z nej práve ten dobrý pocit, ktorý z nej potrebujete mať a o ktorý vlastne v živote ide. Volíte a niekedy meníte priority.

Fanúšikovia za vás zápas neodohrajú …

Úprimne som mal v úmysle porovnať prácu súčasného správcu nášho domu s inými, aby bolo možné zvoliť tú najvýhodnejšiu z dostupných alternatív správy nášho domu. Fanúšikov som mal dosť, veľa vlastníkov bytov mi písalo alebo hovorilo, že by sme správcu nášho domu mali zmeniť, čo bolo viac ako som chcel ja. Lebo ja som skutočne chcel „len“ zistiť, či existuje k nášmu správcovi v Bratislave alebo v jej blízkom okolí alternatíva, ktorá by mohla byť pre náš dom v niečom výhodnejšia ako to, čo máme teraz. A nevidieť vec prvoplánovo, skutočne poctivo vyhodnotiť možnosti z viacerých relevantných uhlov pohľadu. Tak, ako sa to má robiť. A potom nechať ľudí rozhodnúť. Lenže som popri tom zistil aj to, že akákoľvek práca, ktorú je potrebné v tomto smere urobiť, zostala len na mne. Že proste „fanúšikovia za vás zápas neodohrajú“. Keď majú ľudia základné požiadavky na správu svojho domu uspokojené, prispievať aktivitou k jej potenciálnym zmenám nepotrebujú. Všimol som si „paradox pracovitosti“ zástupcu vlastníkov bytov.

Čím viac zástupca vlastníkov bytov pracuje pre ľudí v dome aby nahradil nedostatky výkonu správcu, tým viac v mysliach vlastníkov bytov jeho robota splýva s prácou správcu a tým menej ľudia potrebujú riešiť jeho prípadnú zmenu. A čo ľudia nepotrebujú, tomu nevenujú čas ani pozornosť. Čokoľvek som v oblasti skúmania nových možností správy nášho domu robil, odozva u ľudí v dome bola minimálna. Moji fanúšikovia spomedzi vlastníkov bytov ma síce za aktivitu pochválili, ale keď som ich požiadal, aby mi reálne pomohli konkrétnou prácou, ktorej by museli venovať svoj čas a pozornosť, tak videli svoje priority inde. Svojou aktivitou a službou vlastníkom nahrádzajúcou často chýbajúce aktivity správcu som vlastne spôsoboval neochotu vlastníkov bytov pomáhať mi v príprave jeho potenciálnej zmeny.

… a ťažko berú, keď za nich prestanete hrať

Veľmi zaujímavé je všímať si, ako sa postoje ľudí odrážajú vo všetkom čo robia. Ako sú v skutkoch (aj zdanlivo nepodstatných) rozoznateľné. Po oznámení ukončenia môjho „zástupcovania v dome“ som sa stretol s budúcim vlastníkom dvoch bytov u nás. Teraz ich vlastní jeho 90 ročná mama. Tiež patril medzi mojich „fanúšikov“ v procese možnej zmeny správcu nášho domu. Viac krát som mu s jeho mamou pomáhal, stačilo mu zavolať mi (nebýva v Bratislave). Nepíšem to preto, že by mi záležalo na jeho vďačnosti. Tiež mám 86 ročnú mamu v Žiline a som rád keď jej prídu moji priatelia na pomoc. S nejakou drobnosťou jej pomôžu a ja nemusím kvôli tomu „merať“ 400 km „hore dolu“. Proste „pošli to ďalej“ ako sa v jednom peknom filme hovorilo o dobrých skutkoch a nezištnej pomoci iným. Píšem o tom preto, lebo ma skutočne na chvíľu prekvapilo ale potom aj pobavilo jeho správanie, keď sme sa stretli vo vchode nášho domu pred nástenkou, na ktorej visel oznam o ukončení môjho pôsobenia v dome ako zástupcu vlastníkov. Bola to jedna A4, na ktorej som spísal prečo končím, čo všetko sme pre dom za tých 15 rokov spoločne urobili a ďalšie kroky, ktoré by mali nasledovať. Poslal som ten dokument mailom všetkým vlastníkom, na ktorých mám mailovú adresu. Aj tomuto pánovi. 

Nuž, stretli sme sa a on sa ma najprv úsečne a hrozivým tónom (fakt hrozivým!) opýtal: „Prečo končíte ako zástupca vlastníkov?“ Na chvíľu som onemel a potom som mu povedal, že dôvody som zaslal mailom aj že visia priamo pred nami na nástenke. A nedalo mi pripomenúť, že to od neho znie ako výčitka, ako keby robiť zástupcu vlastníkov bola moja povinnosť. Neospravedlnil sa, len ma informoval, že ten dokument s dôvodmi, ktorý som poslal, jeho telefón nevie otvoriť a požiadal ma, aby som mu ho poslal v inom formáte. Keď som mu povedal, že netuším, aký formát by potreboval, ale že práve stojí pred tým dokumentom zaveseným na nástenke a môže si ho odfotiť, tak som dostal na vedomie, že ho ani tak veľmi nepotrebuje. Ešte som sa ho opýtal, či príde na najbližšiu schôdzu vlastníkov, na ktorej bude potrebné urobiť niekoľko dôležitých rozhodnutí. Vyšlo z neho, že nie je vlastníkom bytov a preto že nepríde. Ja na to, že existujú aj splnomocnenia, hovoríme o tom roky a 90 ročná mama by mu ho ako synovi určite dala (poznám ich oboch). Povedal, že o tom pouvažuje. Na schôdzu potom neprišiel. Tak si to zhrňme: 

1. človek, ktorému dlhodobo, dobrovoľne a prakticky zadarmo pomáhate s vami začne vyčítavo komunikovať, keď mu oznámite, že to už pre neho nemôžete ďalej robiť
2. potom na vás hodí robotu, ktorú môže bez problémov urobiť sám a ktorú vlastne nepotrebuje (preformátovať a poslať mu ešte raz špeciálne pre neho dokument, ktorý on nakoniec ani nepovažuje za potrebné jedným pohybom si odfotiť) 
3. keď sa ho opýtate, či príde na schôdzu pomôcť domu, tak neuvažuje, ako to urobiť (dať mame podpísať splnomocnenie), ale obrní sa primitívnou výhovorkou
4. a nakoniec neurobí nič. „Úžasné a príznačné“ 😊

Mimochodom, zabavil som sa aj na tom, keď mi iný angažovaný vlastník bytu oznámil, že nemám právo ako zástupca vlastníkov skončiť, lebo „podľa zákona môže odvolať zástupcu vlastníkov bytov len nadpolovičná väčšina vlastníkov“. Ukázal mi tak svoj postoj ku mne ako k služobníkovi, na ktorého robotu si zvykol a ktorý to predsa nemôže mať také ľahké zbaviť sa tejto povinnosti voči nemu.

… ale vedia byť vďační a dokážu výkon oceniť

Píšem o odvrátenej strane popularity v dome, ale je aj tá slnečná, kvôli ktorej sa prácu zástupcu vlastníkov bytov oplatí robiť. Krásne poďakovania mi prišli mailom, dostal som ich aj osobne. Potešilo aj spomenutie konkrétnych aktivít, ktoré som organizoval a ktoré pomohli všetkým v dome. Vraj bolo vidieť manažérsky prístup v mojej práci pre dom, čo som od vlastníka – manažéra rád prijal. Dokonca mi niektorí vlastníci navrhli na poslednej schôdzi, ktorú som pomáhal organizovať, aj peňažnú odmenu 😊. Osobitnú radosť a zadosťučinenie som mal, keď mi najvyššie postavený zástupca správcu nášho domu povedal, že som pomohol aj im, ambícia nášho domu porovnať ich služby s konkurenciou ich rozhýbala správnym smerom. Na schôdzi vyjadril uznanie mojej práci pre dom a spolupráci s nimi ako správcovskou spoločnosťou.

Je pre mňa potešením neskromne priznať, že poďakovaní a pekných slov bolo viac ako čudných reakcií. Fanúšikovia vedia dobrý výkon aj oceniť. Milé a tiež príznačné 😊 Skromnejšie už uznávam, že v našom dome sú aj vlastníci bytov, ktorí môj štýl hry „nemusia“. Nedostali čo chceli keď to chceli len pre seba a nebrali ohľad na dom ako celok. Ale aj to je život. Nie je možné byť vo funkcii a byť u každého ten dobrý.

Ešte o funkcii ako takej

Slovo „funkcia“ má pre veľa ľudí význam „pozície, v ktorej môžete o niečom rozhodovať“. Dostať „funkciu“ znamená dostať určitú moc. Rozhodovať o záležitostiach iných. Napríklad na úradoch má funkcia veľkú vážnosť. To je však len jeden z jeho významov. Ako to už býva u slov prevzatých z iných jazykov, aj toto slovo ich má viacero. Viem minimálne o dvoch. Jedným je niečo ako „fungovanie“, alebo „zabezpečenie funkčnosti niečoho“. A druhým – len si spomeňte na trochu vyššiu matematiku alebo fyziku – je závislosť. Pamätám si, ako nám na fyzike hovoril náš učiteľ, že: rýchlosť je funkcia dráhy a času, za ktorý je táto dráha prejdená. Takže slovo „funkcia“ z môjho pohľadu znamená:

1. mať moc rozhodovať
2. zabezpečiť fungovanie
3. závislosť

Všetky relevantné významy a pohľady na vec sú súčasťou pravdy. V našom prípade pravdy o funkciách úradníkov, politikov ale aj zástupcov vlastníkov bytov, myslím si. Dúfam, že prvé dva významy som dôstojne naplnil. A tretiemu sa v tejto súvislosti vysmievam. Aj keď určitú závislosť pociťujem, ako všetci čo vo funkcii dlho boli. Zvládnuť ju mi pomáha citát: „Cintoríny sú plné nenahraditeľných ľudí.“ Nemá význam sa na takého hrať. Je pokojne možné, že niekto iný v našom dome bude robiť zástupcu vlastníkov lepšie. Inak a pritom rovnako alebo viac efektívne. Len mu treba nechať priestor, pomôcť mu a nezavadzať. To budem v tejto súvislosti v našom dome robiť. A možno domu pomôžem viac ako vo funkcii 😊