Blogy a články

Problematika vyplácania odmien pri správe bytových domov patrí tradične k častým témam odborných podujatí venujúcim sa správe bytových domov a tejto oblasti je venovaná aj pomerne veľká časť otázok zo strany diskutujúcich účastníkov. Ide v zásade o riešenie právnych a praktických otázok súvisiacich s právnym postavením osôb poberajúcim odmeny z titulu správy bytových domov a s tým súvisiacich zmluvných vzťahov, otázky súvisiace s rozhodovaním o poskytovaní takýchto odmien, ich zdaňovaním a povinnosťami platenia príslušných príspevkov na zdravotné a sociálne poistenie. Uvedená oblasť je regulovaná tradične právnymi normami na úseku správy bytových domov, a to zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, Obchodného zákonníka a napokon právnymi predpismi na úseku daňového práva a práva sociálneho zabezpečenia.

V praxi orgánov činných v trestnom konaní sa pri posudzovaní trestnej činnosti týkajúcej sa nelegálneho vyplácania odmien stretávame aj s pojmom nezákonného vyplácania provízií, pričom niekedy sa tieto pojmy zamieňajú. Na rozdiel od pojmu odmena pojem provízia sa obvykle spája s poskytovaním finančných plnení od dodávateľských subjektov pre subjekty vykonávajúce správu bytových domov za „sprostredkovanie“ obchodov pre určitý bytový dom. Typickým príkladom je poskytnutie peňažnej provízie od stavebnej firmy za „dohodenie“ stavebných prác v súvislosti s obnovou bytového domu (táto problematika bude predmetom osobitného príspevku).

Pre účely tohto príspevku z pohľadu trestného práva sa pojem odmena bude vzťahovať na vyplácanie plnení vo vnútri spoločenstva vlastníkov bytov (ďalej len „SVB“) ako právnickej osoby, ďalej k poskytovaniu odmien vo vnútri právnických osôb zabezpečujúcich správu bytových domov, a to bez ohľadu na to, či ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, bytové družstvo alebo mestský alebo obecných podnik zabezpečujúci správu bytových domov, nájomných domov alebo nebytových priestorov s tým, že sa nevyhnutne dotkneme širšej oblasti odmeňovania. Napokon sa budeme venovať pozornosť aj poskytovaniu odmien zo strany SVB navonok za poskytovanie služieb súvisiacich so správou bytových domov na základe mandátnej zmluvy (napr. k zabezpečeniu účtovníckych prác).

Úvodný pohľad trestného práva na vyplácanie odmien

Predmetom dokazovania v trestnom konaní je v prvom rade otázka legálnosti vyplácanie odmien, a teda či k vyplateniu odmeny došlo v súlade s príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie odmien a po schválení na to príslušným rozhodovacím orgánom. K tomuto však súčasnosti pristupuje aj požiadavka, aby k poskytovaniu odmien nedochádzalo neoprávnene alebo neprimerane a zároveň z prostriedkov na vyplácanie odmien vyhradených alebo vopred určených.

Za neoprávnené alebo neprimerané poskytovanie odmien možno považovať situácie, ak osoby zabezpečujúce úlohy na úseku správy bytových domov dostanú odmenu na ktorú buď vôbec nemajú nárok alebo dostanú viac než im bolo dovolené rozhodnutím príslušného subjektu, a to najmä vlastníkmi alebo príslušnými orgány právnických osôb zabezpečujúcich správu bytových domov. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že otázky neoprávnenosti a primeranosti poskytovania odmien môžu byť upravené aj internými právnymi predpismi poskytovateľa odmien. Poznamenávam, že vo väčších správcovských spoločnostiach a bytových družstvách často existujú aj interné predpisy a smernice regulujúce poskytovanie odmien, ktoré môžu mať v rámci tejto právnickej osoby záväzný charakter. Vzhľadom k tomu, že takéto normy nemajú charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, je nevyhnutné ich v trestnom konaní dokazovať, a teda zabezpečovať ich ako dôkaz do prebiehajúceho trestného konania (ku nim sa prihliada pri hodnotení skutkového a právneho stavu).

Pokiaľ ide o pôvod finančných prostriedkov z hľadiska určenia toho z čoho je možné finančné prostriedky na poskytovanie odmien vyplácať, v prvom rade je potrebné poukázať na zákon o vlastníctve bytov. Tento zákon stanovuje priamo povinnosť zriadiť ku každému bytovému domu tzv. fond prevádzky, údržby a opráv s tým, že určuje aj podmienky na aký účel môžu byť finančné prostriedky v tomto fonde použité. Zároveň tento zákon od prostriedkov v uvedenom fonde odlišuje prostriedky získané z úhrad za plnenia vlastníkov bytov v dome.

Aj keď prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv a prostriedky z úhrad vlastníkov slúžia na rozdielne účely, vo všeobecnosti sú viazané na úhradu záväzkov súvisiacich s bytovým domom. Za takejto situácie omyl v platbe (nesprávne použitie) finančných prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv alebo nesprávne použitie finančných prostriedkov z úhrad za plnenia vlastníkov, ktorými sa zaplatilo za reálne záväzky bytového domu, nie je možné označiť ako trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, alebo porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 alebo § 238 Trestného zákona.

Zákon o vlastníctve bytov okrem tohto povinného fondu nebráni subjektom zabezpečujúcim správu bytových domov zriaďovať si aj nepovinné fondy, z ktorých môžu byť poskytované odmeny. Napríklad SVB sa môže rozhodnúť, že v zmluve o založený SVB alebo osobitne prijatých stanovách si zriadi takýto nepovinný fond. Rovnako právnická osoba s. r. o., vykonávajúca činnosť správcu bytového domu si môže sama zriadiť fondy na poskytovanie príslušných odmien. Osobitná úprava je stanovená pre bytové družstvá. Na jej základe sú tieto povinné pokiaľ ide o správu bytových domov viesť jeden povinný fond, a to na základe zákona o vlastníctve bytov fond prevádzky, údržby a opráv za každý spravovaný bytový dom a ďalej na základe Obchodného zákonníka tzv. nedeliteľný fond. Ďalšie fondy môžu byť a obvykle sú zriaďované na základe stanov bytového družstva. Obvykle sa minimálne zriaďuje jeden spoločný fond, ktorý sa tvorí z príspevkov všetkých členov bytového družstva, a tieto príspevky sa sústreďujú na jednom spoločnom účte, pričom takto zhromaždené finančné prostriedky nie je potrebné oddeľovať po jednotlivých bytových domoch. Orgány činné v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestnej činnosti pri nelegálne vyplatených odmenách v prvom rade zisťujú, či vôbec mohli byť vyplatené z príslušného fondu, a to na základe rozhodnutia subjektu s príslušnou právomocou. Rovnaký postup platí aj pri poskytovaní odmien z nepovinných fondov s tým, že sa tu skúma aj to či tzv. nepovinný fond bol vôbec legálne zriadený a či platba z tohto fondu bola realizovaná na základe rozhodnutia subjektu s príslušnou právomocou.

Od legálne zriadených povinných a nepovinných fondov je potrebné odlišovať existenciu tzv. čiernych fondov, ktoré sú predmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní. Zriaďovanie takýchto fondov vytvára totiž predpoklady na páchanie závažnej majetkovej trestnej činnosti. Prostriedky z týchto čiernych fondov rozhodne neslúžia na zabezpečovanie činnosti týkajúcej sa správy bytových domov, ale často na obohacovanie rôznych osôb, podplácania, poskytovania rôznych protislužieb a častokrát aj na zvýrazňovanie spoločenského postavenia páchateľov.

Typickým príkladom podozrenia na možné páchanie trestnej činnosti prostredníctvom tzv. čiernych fondov je majetkovo nadštandardný život páchateľov trestnej činnosti (a jeho rodinných príslušníkov), ktorý sa inak v postavení štatutárneho orgánu alebo pracovne podieľa na plnení úloh správy bytových domov.

Signálom na vyplácanie odmeny z čierneho fondu môže byť situácia, ak sa odmeny nevyplácajú vo všeobecnosti na to určeného fondu (tzv. „mzdový fond“), ale z iného dovtedy „neznámeho“ fondu. V niektorých prípadoch to býva spojené aj s porušovaním účtovných postupov stanovených zákonom o účtovníctve, nevykonávaním alebo lajdáckym vykonávaním kontrolnej činnosti orgánmi príslušného subjektu, vyskytli sa aj prípady porušenia základného pravidla finančnej kontroly, že vo vzťahu k osobám zabezpečujúcim plnenie majetkových, finančných operácií a nakladania s ceninami, nemôžu byť v priamom bezprostredne nadriadenom alebo podriadenom postavení osoby, ktoré sú si navzájom blízke, resp. v príbuzenskom pomere.

Problematiku nezákonného (nelegálneho) vyplácania odmien z pohľadu trestného práva je možné posudzovať:

• z pohľadu vyplácania tzv. čiernych odmien,
• z pohľadu svojvoľného vyplácania odmien,
• z pohľadu vyplácania odmien pokútnikom,
• z pohľadu nevyplatenia riadne priznaných odmien (alebo mzdy),
• z pohľadu vyplácania odmien z tzv. čiernych fondov,
• z pohľadu vyplácania odmien na tzv. čierne (neexistujúce) osoby,
• z pohľadu vyplácania tzv. koristníckych odmien (pri týchto je prijímateľ odmeny „povinný sa rozdeliť“ s osobou, ktorá mu schválila odmenu).