Blogy a články

Do Národnej rady Slovenskej republiky bol podaný návrh skupiny poslancov, ktorý upravuje rovinu ochranu osobných údajov a novelizuje zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej ako „zákon o ochrane osobných údajov“). Novela rieši veľmi stroho, ale o to viac nápomocne ochranu osobných údajov zosnulých osôb, teda aj vlastnikov. Zo samotného návrhu vyplýva, že ust. § 3 sa doplní o ods. 6, ktorý bude znieť: „Tento zákon sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb.“

Cieľom návrhu na doplnenie zákona je odstránenie bariéry pre budovanie významných pietnych pamätníkov, ktorých smrť otriasla našou spoločnosťou. Významným cieľom je však aj harmonizácia vnútroštátneho normatívneho právneho aktu s právnymi aktmi Európskej únie. Prijatím Zákona o ochrane osobných údajov využila Slovenská republika možnosť rozšíriť pôsobnosť Nariadenia EÚ, a to o ochranu osobných údajov zosnulých osôb, čo však už v súčasnosti nepovažuje za prioritné, a preto bude chrániť výlučne osobné údaje žijúcich osôb. Ochrana zosnulých, tak zostane len v rámci pôsobnosti ust. § 15 Občianskeho zákonníka.

Ako Združenie pre lepšiu správu bytových domov hodnotíme doplnenie veľmi pozitívne. V zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „BytZ“) sa spracúvaním osobných údajov zaoberá ust. § 9 ods. 3, ktoré hovorí: „Správca alebo spoločenstvo je oprávnené na účely správy domu spracúvať osobné údaje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého alebo prechodného pobytu, číslo bytu, telefónne číslo, elektronická adresa, číslo účtu a kód banky.“ V praxi tak mohol nastať problém, že spracovať osobné údaje v ustanovenom rozsahu síce správca alebo spoločenstvo mohlo, ale v prípade, že išlo o zosnulú osobu – vlastníka, potreboval na základe ust. § 78 ods. 7 Zákona o ochrane osobných údajov, ktoré hovorí: „Ak dotknutá osoba nežije, súhlas vyžadovaný podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu môže poskytnúť jej blízka osoba. Súhlas nie je platný, ak čo len jedna blízka osoba písomne vyslovila nesúhlas,“ ešte aj súhlas blízkej osoby. Takéto ustanovenie však v doplnenom znení zákona už nebude.

Stále je však potrebné upozorniť na problematiku, ktorej sme sa už v minulosti venovali, a tou je uplatňovanie hlasovacích práv vlastníka bytu a nebytového priestoru v prebiehajúcom dedičskom konaní.