Blogy a články

Odpoveď na túto otázku sa na prvý pohľad javí veľmi jednoduchá: podiel v bytovom družstve ako „iné“ majetkové právo v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej ako „EP“) môže, teda by malo podliehať exekúcii. Avšak ak sa pozrieme bližšie na túto problematiku, zistíme, že zodpovedanie tejto otázky je komplikovanejšie ako sa zdá, a to aj vo rovine odbornej verejnosti, ktorá má na uvedenú problematiku rozdielne názory. Ale pozrime sa na problematiku postupne, od začiatku a cez zákonné ustanovenia.

Všeobecne o podmienkach výkonu exekúcie

Exekúcia predstavuje nútený výkon rozhodnutia, ktorý vykonáva exekútor. Exekučné konanie upravuje a je fakultatívnou (teda nie nevyhnutnou) fázou civilného procesu. V EP sú, hoci len nepriamo, zakotvené jednotlivé základné zásady exekučného konania, od ktorých nie je možné sa odchýliť a subjekty exekučného konania ich musia mať na zreteli, resp. musia ich dodržiavať počas celého exekučného konania. Týmito zásadami sú: dispozičná zásada (exekučné konanie sa začína na návrh oprávneného, ktorý sám rozhoduje o tom či návrh podá alebo nie), zásada legality (exekučné konanie je možné viesť iba v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom; nedodržanie tejto zásady môže viesť k porušeniu ústavného práva na spravodlivý proces), exekúciu možno vykonať iba z majetku povinného, zákaz restitutio in integrum (navrátenie do pôvodného stavu), exekučné konanie možno viesť iba v rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie pohľadávky a príslušenstvaoprávneného a trov exekúcie. Poslednou a mimoriadne dôležitou zásadou, ktorá je zároveň aj základným predpokladom exekúcie, je existencia exekučného titulu (vykonateľné rozhodnutie súdu príp. iného orgánu, vydané v medziach ich právomoci, v predpísanej forme, ktoré priznáva určité právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

V súlade s vyššie uvedenými a s ust. § 62 Exekučného poriadku exekúciu je možné vykonať len spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, a to v závislosti od povahy povinnosti uloženej exekučným titulom, t. j. podľa toho, či ide o exekúciu na peňažné plnenie (§ 63 ods. 1 EP) alebo na nepeňažné plnenie (§ 63 ods. 4 EP). Exekúciu na peňažné plnenie možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky, ktoré sa môže vykonať
1. prikázaním pohľadávky z účtu v banke,
2. prikázaním iných peňažných pohľadávok,
3. postihnutím iných majetkových práv;
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Exekúcia nemôže byť vedená na všetok majetok (t. j. všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty). Exekučný poriadok, ale aj iné právne predpisy definujú určité špecifické druhy majetku, ktoré nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, resp. na ktoré je exekúcia neprípustná (porovnaj § 61q EP). Exekučný poriadok takýto majetok definuje v ust.§ 12 ods. 5, § 89 ods. 3, § 104, § 111 a § 114. Ďalej z exekúcie sú vylúčené veci uvedené v § 115 Exekučného poriadku. Dôležité je venovať pozornosť aj ustanoveniu § 61s Exekučného poriadku, ktoré upravuje tzv. exekučnú imunitu, ktorá sa týka majetku štátu. Zákon rozlišuje majetok štátu, na ktorý nemožno viesť exekúciu za žiadnych okolností (tzv. „absolútna exekučná imunita“)  – ust. § 61s ods. 1, a majetok štátu, na ktorý za stanovených podmienok môže byť vedená exekúcia (tzv. „relatívna exekučná imunita“) – ust. § 61 ods. 2. Pod pojmom relatívna imunita je potrebné rozumieť, že na tento majetok sa môže viesť exekúcia, pokiaľ súd nerozhodne inak. V zmysle ust. § 61t Exekúcii nepodlieha majetková účasť obcí v právnických osobách, ktoré zabezpečujú zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s komunálnym odpadom, výrobu tepla a rozvod tepla.