Blogy a články

Poznáte štruktúru bytového fondu na Slovensku? Uhol pohľadu zo strany dlhodobej stratégie obnovy fondu budov

18. 12. 2020 - Marek Perdík, predseda ZLSBD

Slovenská republika má viac ako dvadsaťročné skúsenosti s obnovou budov, najmä so zatepľovaním obvodových a strešných plášťov a výmenou otvorových konštrukcií bytových domov, nastavené vhodné legislatívne prostredie a zavedené funkčné finančné mechanizmy v tejto oblasti. Patríme k lídrom v oblasti obnovy bytových domov v Únii. Ambiciózne ciele dekarbonizácie fondu budov do roku 2050 však prinášajú nutnosť zrýchlenia tempa obnovy všetkých budov s dôrazom na nákladovo efektívnu hĺbkovú obnovu budovy, podporu inštalácie systémov automatizácie a riadenia budovy, zavedenie vysokoúčinných alternatívnych systémov, využívanie pasívnych prvkov a pasívnych technológií s cieľom dosiahnuť vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov.

Vybrané texty sú z materiálu nelegislatívnej podoby predloženého na rokovanie vlády v decembri 2020 Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej ako „Ministerstvo“) na základe povinnosti stanovenej v § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Ministerstvo je gestorom pre transpozíciu článku 2a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (ďalej len „smernica“). Smernica bola transponovaná zákonom č. 378/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Stratégia obnovy je strategický dokument nadväzujúci na:

  • Stratégia obnovy fondu bytových a nebytových budov v Slovenskej republike
  • Aktualizácia Stratégie obnovy fondu bytových a nebytových budov v Slovenskej republike

Čo je cieľom dlhodobej obnovy fondu budov?

Cieľom je aktivizácia vlastníkov budov k obnove. Stratégia obnovy má podporiť obnovu vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, verejných aj súkromných, identifikovať nákladovo efektívne prístupy k obnove v závislosti od typu budovy, poskytnúť prehľad politík a činností zameraných na: 

  • podporu cielených nákladovo efektívnych opatrení a obnovy budov,
  • na budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou,
  • na verejné budovy,
  • na podporu inteligentných technológií. 

Stratégia obnovy prispieva dosiahnuť vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov stanovením orientačných míľnikov na roky 2030, 2040 a 2050. Má uľahčiť nákladovo efektívnu transformáciu existujúcich budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie a prispieť k dosiahnutiu národného cieľa zníženia emisií CO2. Stratégia tvorí súčasť Integrovaného národného energetického a klimatického plánu Slovenskej republiky. Obsahuje prehľad vnútroštátneho fondu budov, identifikáciu nákladovo efektívnych prístupov k obnove budov, politiky a činnosti na podporu nákladovo efektívnej hĺbkovej obnovy, evidenciou podložený odhad úspor energie a predpokladaný rozsah obnovy budov, orientačné míľniky v obnove budov na roky 2030, 2040 a 2050, finančné mechanizmy potrebné na zabezpečenie transformácie existujúcich budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie ako aj ďalšie prínosy obnovy. Cielené vykonávanie nákladovo efektívnej hĺbkovej obnovy budovy jednorázovo alebo postupne umožní výrazne znížiť potrebu tepla na vykurovanie a chladenie a zabezpečí významné energetické úspory do budúcnosti. Keďže dotknutými subjektami sú aj vlastníci budov a teda vlastníci bytov a nebytových priestorov, dokument sa týka vysokého počtu obyvateľov Slovenska. 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Sektor budov

Sektor budov v Európe je najväčším spotrebiteľom energie. Na vykurovanie a chladenie sa používa takmer 50 % konečnej spotreby energie v Únii, z čoho 80 % sa využíva v budovách. Priemerne 75 % budov v Európe je energeticky neefektívnych, pričom sa predpokladá, že takmer 80 % existujúcich budov bude v užívaní aj v roku 2050. Súčasné tempo obnovy budov v Európe je veľmi nízke a nepostačuje na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050.

V oblasti energetickej efektívnosti v sektore budov bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 156/75, 19. 06. 2018), (ďalej aj „smernica“), ktorá bola transponovaná do právneho systému Slovenskej republiky zákonom č. 378/2019 Z. z. a tiež Nariadenie Európskeho parlamentu (EP) a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (ďalej len „nariadenie“).

Jednou z priorít Európskej zelenej dohody prijatej v novembri 2019 je iniciatíva „Vlna obnovy“ zameraná na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „EHB“), ktorá bola zverejnená EK dňa 14. októbra 2020. Jej cieľom je zdvojnásobiť ročnú mieru obnovy bytových a nebytových budov a posilniť uskutočňovanie hĺbkovej obnovy. Pri hĺbkovej obnove budovy je potrebné okrem zabezpečenia významnej obnovy budovy venovať pozornosť aj významnej obnove technického systému budovy. Týka sa to vykurovacieho systému a systému prípravy teplej vody pre bytové a nebytové budovy, ale aj vetrania, chladenia a osvetlenia nebytových budov. Aké sú súhrnné údaje o domoch a bytoch zo SODB 2011 je predmetom tabuľky č. 1.

PopisRodinné domy Bytové domy Spolu
Počet domov969 36064 8461 034 206
Počet bytov 1 008 795931 6051 940 400
Z tohoPočet obývaných bytov856 147877 9931 734 140
Tab. č. 1 (zdroj: SODB 2011, ŠÚ SR)

Zvýšenie energetickej efektívnosti budov je závislé aj od energetickej efektívnosti výroby tepla a chladu. Slovenská republika je charakterizovaná rozvinutým systémom CZT, ktorý pokrýva viac ako 30 % celkovej spotreby tepla (približne 16 100 bytových domov). Viac ako 74 % bytových domov je napojených na systémy CZT. Prevažná časť zdrojov tepla a rozvodov tepla bola vybudovaná do roku 1990. Kotly, používané v systémoch CZT, sú veľmi rôznorodé z hľadiska veku, technických parametrov ako aj druhu palív. Po uskutočnených výmenách kotlov, väčšina prevádzkovaných kotlov má v súčasnosti vek nižší ako 15 rokov. Z hľadiska inštalovaného výkonu prevládajú kotly staršie ako 20 rokov. V systémoch CZT prevládajú teplovodné a horúcovodné rozvody. Prevažná časť rozvodov tepla má vek v rozmedzí 20 – 30 rokov, čomu zodpovedá aj ich technický stav. Vzhľadom na predpokladanú životnosť uvedených zdrojov a rozvodov 25 až 30 rokov sa významná obnova technických zariadení týka aj výroby a distribúcie tepla a prípravy teplej vody.

Okrem bytov v bytových domoch a rodinných domoch sú byty aj v iných budovách (cirkevné inštitúcie, domy sociálnych služieb, domovy dôchodcov a iné), ktorých je 13 020, čo je 3,41 % podiel. Počet bytov v týchto budovách je 54 497 bytov. Z uvedeného bytového fondu sa najväčší rozsah bytovej výstavby uskutočnil v rokoch 1960 až 1983. Z uvedeného vyplýva, že ich vek je viac ako 30 rokov, pričom výstavba uskutočnená do roku 1983 (vrátane) dosahovala veľmi nízke tepelnotechnické vlastnosti vyplývajúce z platných požiadaviek a technologických možností výstavby. V databáze bytových domov je vedených 92,3 % všetkých bytov v bytových domoch.

Bytové domy postavené do roku 2001 sa nachádzajú iba v 567 obciach Slovenskej republiky (budovy s viac ako 3 bytmi). Bytové domy postavené hromadnými formami výstavby sa realizovali ako radové, doskové, bodové a vežové domy v 61 rôznych typov, konštrukčných systémov a stavebných sústav. 43,2 % bytov sa nachádza v bytových domoch do 4 podlaží a iba 15 % bytov sa nachádza v bytových domoch s viac ako 8 podlažiami, z čoho vyplývajú najmä rozdielne náklady na uskutočnenie obnovy.

Najviac bytových domov sa nachádza v oblasti s výpočtovou teplotou v zimnom období -11 °C (308 212 bytov), -13 °C (163 195 bytov) a -15 °C (186 437 bytov). Iba 23 bytových domov sa nachádza v lokalitách s teplotou -19 °C (274 bytov). Všetky najchladnejšie oblasti s výskytom bytových domov sa nachádzajú na území prešovského a žilinského vyššieho územného celku. Z 21 723 bytových domov sa iba 1 147 nachádza v nadmorskej výške nad 600 m n. m. a iba 175 v nadmorskej výške nad 800 m n. m.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Všetky polia sú povinné.



Viac nezobrazovať
Lepšie správy