Blogy a články

Rozhovory s našimi členmi spravidla uverejňujeme v našom časopise Zlepšovák správcu bytových domov. Tentokrát však urobíme výnimku, pretože za spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB – Košice stojí zaujímavý príbeh, ktorý určite zaujme každého milovníka kultúry, ale aj zástancov využívania obnoviteľných zdrojov energie v bytových domoch. Rozhovor sme viedli s predsedom SVB – Košice, Ing. Bohuslavom Štolfom.

Pán Štolfa, Vaše spoločenstvo vlastníkov je členom ZLSBD od začiatku roku 2019. Evidujete nejaký rozdiel vo výkone Vašej činnosti spred obdobia kým ste sa stali našim členom a potom?

Samozrejme a veľký. I keď som sledoval dianie okolo SVB a niekoľkokrát preštudoval zákon, nemal som istotu či tomu dobre rozumiem. Počas zasadnutí nášho výboru sme teda riešili nie len problémy v dome, ale aj to, ako ich efektívne vyriešiť, bez porušenia zákona. Podobných diskusií som sa zúčastnil aj na formálnych a neformálnych stretnutiach s ľuďmi, ktorí žijú a pracujú v iných spoločenstvách vlastníkov bytov. Malo to však jednu nevýhodu. I keď boli vo svojich odboroch skutoční odborníci, ich názory i výklady zákona jednotné neboli. Skutočne komplexné informácie o príslušnej legislatíve, ale hlavne s garanciou som našiel v ZLSBD. Som mu vďačný za pomoc pri vypracovaní zmluvy o SVB, domového poriadku a vypracovanie projektu GDPR… no a hlavné je to, že nielen ja, ale celá samospráva nášho SVB, sme získali presvedčenie, že sa na združenie môžeme kedykoľvek obrátiť o pomoc.

Ako dlho pôsobíte vo funkcii predsedu a čo považujete za svoj najväčší úspech v tejto pozícií?

Po odkúpení bytov sme boli 2 roky pod správou BPMK s ktorou sme neboli spokojní a tak v roku 2000 sme založili SVB a ja som sa stal predsedom. A najväčší úspech? Ja by som povedal, že to bolo skôr šťastie – že sa v celej samospráve, teda výbore aj dozornej rade vždy stretli ľudia, ktorí prichádzali s dobrými a podnetnými nápadmi. To by však nestačilo, keby zároveň nedokázali ostatných členov spoločenstva, teda svojich susedov získať pre podporu týchto nápadov. To tiež nie je jednoduché. Všade sa nájdu kritici, ktorí všetko ošomrú a s novinkami nesúhlasia. Z tých vždy ubudne, keď sa veci podaria. Takže naozaj nič neprišlo samo od seba. Prvou spoločnou akciou ľudí z nášho domu, bolo vypratanie všetkých spoločných priestorov a zariadenie našej prvej zasadačky z nevyužívanej sušiarne, aby sme nemuseli rokovať na chodbe. A než sme začali plánovať obnovu domu, čakala nás prvá ťažká úloha – oprava strechy. Nasledovala oprava vchodových dverí… Spomínam si ako sme sa nevedeli dohodnúť na cene opravy a preto sme dali vypracovať štúdiu obnovy našich spoločných priestorov. Oprava už nebola za pár tisíc, ale za 235 tisíc Sk… Vzhľad domu sa skutočne začal výrazne meniť. Väčšina vlastníkov začala náš obytný dom považovať za svoj domov. I keď sme vtedy nemali na fonde opráv peniaze, ľudia sami navrhli mimoriadny vklad do fondu opráv, len aby sme našu prvú viditeľnú investíciu zabezpečili vrátnikom s elektrickým zámkom a kamerou. Nasledovali ďalšie akcie, ako termostatizácia a hydraulické vyváženie ÚK, následne montáž PRVN, stredná oprava výťahov, zateplenie a dostavba zádveria a kompletná rekonštrukcia vnútorných priestorov. V rámci nej dostala definitívnu podobu naša zasadačka a klubovňa s knižnicou, v ktorých dostávajú druhú šancu knihy ale aj zachovalý nábytok našich susedov. Nasledovala výmena stúpačiek a úplne nové výťahy od firmy Otis. No a vlani sme z ďalších uvoľnených priestorov urobili miestnosť na odkladanie bicyklov, takže susedia si ich už nemusia ťahať do bytov. Dnes sme dospeli do stavu, že všetci čo tu bývame, sa cítime príjemne a bezpečne a práve to možno považovať za ten úspech, na ktorý ste sa pýtali.

Váš bytový dom je známy tým, že ste mali na jeho streche umiestnenú drevenicu. Priblížite príbeh tejto drevenice tým, ktorí možno o nej nevedeli?

Písal sa rok 2012 a pred nami bola ďalšia väčšia výzva- po 13 rokoch bolo treba opraviť strechu. Práve vtedy sa v rámci projektu Košice mesto kultúry 2012, objavil aj projekt Pamätníka ľudovej architektúry. Nám sa páčil najprv ako biznis plán, pretože sa črtala možnosť získať peniaze na obnovu strešného plášťa. To sme dostali aj do zmluvy s autorom a realizátorom projektu, umelcom Tomášom Džadoňom. Tri pôvodné drevené stodoly reprezentujúce vidiecku architektúru, boli v septembri 2013, umiestnené na strechu nášho bytového domu. Pamätník ľudovej architektúry si za necelé tri roky získal značnú mediálnu pozornosť a široký spoločenský ohlas – mnohí sa cítili a boli hrdí na to, že vznikol na Slovensku a cenili si ho ako jeden z mála príspevkov k súčasnému umeniu vo verejnom priestore. Ja som si vtedy všimol, a aj ma to prekvapilo, že väčšina jeho priaznivcov a obdivovateľov boli mladí ľudia, ale aj to, že projekt sa viac ľúbil v zahraničí ako doma. Kvôli bezpečnosti, drevenice neboli prístupné verejnosti, ale občas sme k nim vodili televízne štáby, našich a zahraničných novinárov a iných návštevníkov hore, aby sa presvedčili na vlastné oči, že sú pôvodné a nie z polystyrénu! Boli aj kritici, ale prevládol názor, že „Pamätník ľudovej architektúry“ na našom paneláku svojou existenciou otvoril viacero otázok týkajúcich sa verejného priestoru, úlohy súčasného umenia v ňom, či možnosti revidovania, vytvárania a formulovania novej tradície. Autor do jeho realizácie zapojil množstvo spolupracovníkov, ale najmä samotných obyvateľov paneláka, ktorí o jeho existencii demokraticky hlasovali a stali sa jeho živým podstavcom.“ Žiaľ tým podstavcom sme nevydržali byť dlho, nie len pre tých 40 ton nad našimi hlavami… Preto keď vypršala pôvodná dvojročná zmluva a opätovne sa hlasovalo o jej predlžení, tak sa už potrebná 2/3 väčšina hlasov nenašla.

Počula som, že pripravujete komplexnú tzv. zelenú obnovu bytového domu. Na Slovensku už vzniklo niekoľko zelených novostavieb, no príklady komplexnej zelenej obnovy staršieho bytového fondu sú u nás veľmi vzácne. Ako ďaleko ste už zašli vo vašom bytovom dome?

Stále sme vo fáze zberu údajov a skúseností. Čím viac ich máme, tým viac sa nám vyjasňujú kontúry nášho budúceho zeleného domu. V roku 2016 sme uvažovali len o tepelnom čerpadle na TÚV a fotovoltaickej elektrárni na streche domu. Od zhromaždenia vlastníkov sme dostali dôveru a mali sme predložiť uskutočniteľný projekt na schválenie. To sa nám pre legislatívne prekážky nepodarilo, ale bola to dobrá skúsenosť. Získali sme nové informácie a nasledujúci rok sme predstavili plán chladenie bytového domu. Aj ten dostal od vlastníkov zelenú, ale bolo toľko návrhov od rôznych firiem, že sme sa nemohli pre konkrétny projekt rozhodnúť. Problém bol aj v tom, že každá firma dodávala len časť technológie – tepelné čerpadlo na výrobu TÚV, fotovoltaiku, chladenie vo viacero alternatívach, ale nikto nie kompletnú dodávku. Nakoniec výbor SVB rozhodol, že nie sme tak technicky zdatní, aby sme dokázali posúdiť jednotlivé riešenia a radšej si necháme vypracovať komplexnú štúdiu na náš eko-dom. Na jednom seminári vášho združenia sme sa zoznámili s konateľom spoločnosti EEE – AuditCert, doc. Ing. Petrom Taušom, PhD. a dohodli sme sa na spracovaní štúdie. Koncom novembra minulého roka nám ju prezentoval.

Ako sa Vám podarilo vlastníkov presvedčiť na takúto obnovu?

To je ešte len pred nami. Zatiaľ zhromaždenie vlastníkov bytov Rozhodnutím 204/2019 zo dňa 16.5.2019 poverilo predsedu a výbor, aby pripravili všetky potrebné podklady pre realizáciu revitalizácie Ekologického bytového domu. Dozornej rade uložilo, aby následne pripravila písomné hlasovanie na schválenie zámeru. Sme vo fáze, že technické riešenie je spracované, sú vyčíslené náklady a teraz hľadáme vhodné zdroje pomocou ktorých by sme boli schopní takýto projekt prefinancovať. Nie je to jednoduché, pretože toto riešenie nie je zamerané len na úsporu energie, ale aj na výrazné zvýšenie komfortu bývania. Inými slovami po zateplení už nedokážeme ušetriť toľko energie, aby nám to stačilo na investície do komfortu.

Odporúčali by ste aj iným bytovým domom viac využívať OZE? Ak áno, prečo?

Energetika sa neustále dynamicky vyvíja. Objektívne narastá globálna disproporcia medzi produkciou a spotrebou energie, čoraz častejšie je predmetom diskusie potreba zmeny energetického systému prakticky v ktoromkoľvek odvetví hospodárstva. Stále viac sa uplatňuje oprávnená požiadavka využívania alternatívnych a obnoviteľných zdrojov energie. V prípade vykurovania a prípravy teplej vody to znamená, že nepostačuje použiť vysoko účinný zdroj energie, ale je potrebné predovšetkým znížiť tepelné straty objektu a zefektívniť systém distribúcie tepla. Na to bolo zamerané zateplenie s obnovou okien bytov a spoločných priestorov, ktoré sme realizovali v rokoch 2006 až 2007. Po 13 rokoch možno povedať, že sa nám investícia oplatila. Preto dnes rozmýšľame čo ďalej, aké sú možností ďalšej efektivizácie energetického hospodárstva nášho bytového domu. My sme nezatepľovali ani ako prví, ani ako poslední. Tým pred nami sme vďační za skúsenosti, ktoré poslúžili nám. Naše skúsenosti zasa ochotne poskytneme tým ktorí sa na obnovu svojich domov ešte len chystajú. Aby fungovalo hospodárstvo bytového domu efektívne, je potrebné ho brať ako celok a zladiť všetky jeho technické, technologické a stavebné časti aj s ich užívaním, teda so správaním jeho obyvateľov. Aj na základe konzultácií s nami sa zrodilo variantné riešenie kombinujúce viaceré technológie do komplexného návrhu. Okrem inštalácie tepelného čerpadla využívajúceho teplo z odpadovej kanalizácie, tepelného čerpadla využívajúceho teplo z odvetrávacej šachty sa v ňom počíta aj s fotovoltaickým systémom na strechu a fasádu BD. Pre zvýšenie užívateľského komfortu sa počíta s inštaláciou vonkajších žalúzií na zatienenie slnečného žiarenia na južnú, východnú a západnú stranu domu a reverzným chodom tepelných čerpadiel, aby slúžili aj na chladenie bytov. Štúdia nám ukázala, že tak ako zatepľovanie prinieslo nemalé úspory v spotrebe tepla, tak po kompletnej obnove našej bytovky na eko-dom, klesne produkcia CO₂ o 124 t/rok. A to je náš príspevok do riešenia globálneho problému. Pokiaľ by sa nám podarilo v rámci pilotného projektu podporeného štátom ukázať cestu aj ďalším bytovým domom, prínos pre ekológiu by bol nezanedbateľný.

Pán Štolfa, veľmi pekne ďakujeme za poskytnutie rozhovoru a držíme Vám palce, nech sa vám zelená obnova Vášho bytového domu podarí. Rovnako dúfame, že Váš príbeh inšpiroval aj iných predsedov či správcov, aby sa snažili OZE aplikovať aj do bytových domov v ich správe.