Blogy a články

Pojem, význam a druhy záložných práv

Slovensko je vo vzťahu k výkonu správy oproti iným krajinám Európy, ale aj sveta, viac menej výnimočné. Jednak kvôli tomu, že sme lídrom Európy v zatepľovaní bytových domov, poistenia bytových domov, ale tiež napríklad v rovine možnosti vymáhania nedoplatkov od neplatičov. A práve tejto tretej oblasti sa budeme venovať v tomto príspevku.

Záložné právo nie je jednoduchá vec. Predstavuje právny inštitút slúžiaci na zabezpečenie záväzkov. Zákonná definícia záložného práva je vyjadrená v § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako ,,OZ“) ,,záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ,,záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.“

Záložné právo plní dve hlavné funkcie, a to zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Zabezpečovacou funkciou sa rozumie ochrana veriteľa pred platobnou neschopnosťou dlžníka, ktorá má zároveň za cieľ motivovať dlžníka, aby svoje záväzky plnil riadne a včas. V prípade, keď dlžník svoje záväzky nesplní riadne a včas, prichádza na rad funkcia uhradzovacia, prostredníctvom ktorej sa veriteľ uspokojí zo zálohu. Kým zabezpečovacia funkcia existuje od vzniku záložného práva, k momentu vzniku uhradzovacej funkcie je potrebné, aby sa pohľadávka veriteľa stala splatná, dlžník ju neuspokojí riadne a včas a veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva.

Podľa ust. § 151b OZ: ,,Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.“

Čo to presne znamená „zákonom“ pre výkon správy?

V zmysle ustanovenia § 151b OZ teda predovšetkým rozlišujeme záložné práva na zmluvné a zákonné záložné právo. Zatiaľ čo právnym dôvodom zriadenia zmluvného záložného práva je záložná zmluva a následne toto zmluvné záložné právo vzniká registráciou v príslušnom registri záložných práv, zákonné záložné právo vzniká priamo zo zákona, a to v praxi najmä na základe ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.“

Do katastra nehnuteľností vedeného príslušným okresným úradom sa záložné práva zapisujú buď vkladom (zmluvné záložné právo) alebo záznamom (zákonné záložné právo). Stálo nás mnoho úsilia preukázať oprávnenosť prednosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred inými subjektami, ale dnes môžeme povedať, že „máme vyhraté“. Potvrdzuje to aj judikatúra súdov a zmena myslenia okresných úradov alebo napr. aj peňažných ústavov.