Blogy a články

V súvislosti s iniciatívou vzťahujúcou sa k legislatívnym zmenám zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) je vhodné poukázať aj na aktuálnu legislatívnu úpravu trestného práva, a to najmä úpravu zaisťovania a následnej správy zaisteného majetku v trestnom konaní, osobitne bytov a nebytových priestorov. Nie je na tomto mieste potrebné zdôrazňovať skutočnosť, že byty a nebytové priestory predstavujú osobitnú kategóriu nehnuteľného majetku, ktorého správa má svoje špecifiká. Zákon o vlastníctve bytov v súčasnosti umožňuje len dve zákonné formy správy bytových domov, a to s využitím samosprávneho prvku – spoločenstva vlastníkov bytov (ďalej len „SVB“) a nebytových priestorov v bytovom dome, alebo s využitím odborne spôsobilej osoby nezávislej od vlastníkov bytov a nebytových priestorov – správcu, ktorý vykonáva svoju činnosť ako podnikateľský subjekt. Samotný zákon o vlastníctve bytov a ani zákon č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov priamo neupravuje problematiku správy zaisteného majetku, vrátane bytov a nebytových priestorov v trestnom konaní. Uvedený právny predpis však môže mať faktický dosah na výkon správy zaisteného majetku v trestnom konaní, najmä ak je predmetom zaistenia byt alebo nebytový priestor (napríklad administratívna budova).

Zaisťovanie nehnuteľného majetku v trestnom konaní

Úvodnou fázou, ktorá logicky predchádza správe zaisteného nehnuteľného majetku je jeho procesné zaistenie v trestnom konaní. Trestné konanie upravuje zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, problematika zaisťovania nehnuteľného majetku je upravená predovšetkým v ustanoveniach § 50 ods. 1 a § 425 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého „ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká.“

V súvislosti s procesným zaisťovaním bytov a nebytových priestorov je však nutné pamätať aj na finančné prostriedky, ktoré sa od vlastníkov bytov a nebytových priestorov kumulujú v osobitných fondoch. Takéto finančné prostriedky je možné zaisťovať s prihliadnutím na ustanovenia § 95 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého „ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky na účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo iné peňažné prostriedky sú určené na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, aby peňažné prostriedky boli zaistené. Príkaz na zaistenie podľa prvej vety sa môže týkať aj peňažných prostriedkov dodatočne došlých na účet vrátane príslušenstva, ak sa dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne.“

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v ustanovení § 46 ods. 1 Trestného poriadku len všeobecne definuje pojem poškodeného v trestnom konaní ako osobu ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Konkrétne kto bude v trestnom konaní vystupovať ako poškodená osoba a koho bude v konečnom dôsledku zaťažovať povinnosť náhrady škody v trestnom konaní, bude možné určiť až po právnom vyhodnotení existujúceho zmluvného vzťahu, uzatvoreného najmä na základe zákona o vlastníctve bytov (zmluva o výkone správy bytového domu, zmluva o spoločenstve) alebo na základe osobitných predpisov, ako napr. Obchodný zákonník, Občiansky zákonník (pri tzv. mandátnej zmluve). Poškodeným subjektom tak môžu byť vlastníci bytov a nebytových priestorov, správca bytového domu. Otázne je či môže byť poškodené spoločenstvo vlastníkov.

Inštitút zaistenia nároku poškodeného podľa § 50 ods. 1 Trestného poriadku je možné použiť vtedy, ak je daná dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované, a to na majetku obvineného alebo na jeho majetkových právach (napr. účasti obvineného v právnickej osobe). Uvedený nárok je však možné zaisťovať najviac do pravdepodobnej výšky škody. Pri ekonomickej trestnej činnosti správcov bytových domov ako podnikateľských subjektov dochádza často aj k porušovaniu predpisov upravujúcich vymeranie daňových povinností a evidenciu účtovníctva. Vzhľadom k tomu, že dane predstavujú povinné platby pre štát, pričom ich vymeranie je nezávislé od spáchania samotného trestného činu, podľa rozhodovacej praxe súdov nepredstavujú nároky správcu dane voči povinným osobám nárok na náhradu škody. Z týchto dôvodov nie je možné inštitút podľa § 50 ods. 1 Trestného poriadku využiť v trestnom konaní na zaistenie peňažných nárokov štátu vzniknutých porušením daňových predpisov. Týmto postupom súčasne nemožno zabezpečiť nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť. Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského poistenia a dávok sociálneho zabezpečenia.