Indukcia versus dedukcia
Aký veľký môže byť rozdiel medzi oficialitou a realitou? Len mizivú časť reálnych situácií dokážeme subsumovať pod právne normy. A čo s tou zvyšnou? Na tú sa buď nepríde alebo sa na ňu nájde paragraf prostredníctvom výkladu. Aj z toho dôvodu sa právo odvoláva na dobré mravy ako inú oblasť noriem, z ktorých tie právne vychádzajú.
V zozname správcov je evidovaných presne 589 podnikateľských subjektov. Každý z týchto správcov má uvedený ako hlavný zdroj svojich príjmov podľa databázy Finstat z činnosti označenej ako „správa nehnuteľnosti na základe poplatkov alebo zmlúv“. Číselne sa táto činnosť označuje ako 68320. Je teda jednoduché dostať sa ku kompletnému zoznamu a záveru induktívnou metódou. Otočme si ale pozíciu a pozrime sa na problém deduktívnou metódou. Keď si vyfiltrujete zoznam subjektov podľa tohto predmetu činnosti, zobrazí sa vám zoznam viac ako 12 500 subjektov. Určite sú v ňom obsiahnutí všetci z oficiálneho zoznamu správcov vedeného Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Ale je naivné si myslieť že v tom zvyšku sa nenachádza subjekt reálne vykonávajúci správu bez evidencie v oficiálnom zozname správcov. Prijatím zákona o správcoch a zavedením oficiálneho zoznamu správcov sa zabrnkalo na povinnosti lojálnejších správcov, zvyšní sa však nechali za okrajom na ich vlastnom pieskovisku.
Máme tu zákon o správcoch, máme zoznam správcov, ale máme správcov z toho dôvodu múdrejších? Celá kontrolná činnosť správcov sa podľa mňa míňa účinku a vôbec tomu nepomôže ani vznik akejsi komory správcov.
