Blogy a články

Problematika uplatňovania majetkových nárokov z titulu vzniknutých škôd patrí popri vymáhaní nedoplatkov od neplatiacich vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) k základným povinnostiam predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov (ďalej len „SVB), ako i správcu bytového domu. U predsedu SVB túto povinnosť možno odvodiť z ustanovenia § 7c ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, ktoré oprávňuje predsedu SVB zastupovať SVB a rozhodovať samostatne o všetkých otázkach, ktoré neboli zákonom o vlastníctve bytov, zmluvou o SVB alebo stanovami SVB zverené inému subjektu, najmä samotným vlastníkom. Pokiaľ ide o správcu bytového domu jeho povinnosť vymáhať náhradu škody upravujú ustanovenia § 8b ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona o vlastníctve bytov. Ide plnenie povinnosti správcu nakladať s majetkom vlastníkov s tzv. starostlivosťou riadneho hospodára a jeho oprávnenia zastupovať vlastníkov pri vymáhaní škody, ktorá vlastníkom vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome. Rovnaký záver platí aj pre vymáhanie škody spôsobenej trestným činom, pričom tento postup je predmetom tohto príspevku.

Škoda ako kritérium na určenie právnej kvalifikácie skutku

V prvom rade je potrebné upozorniť, že výška škody je z hľadiska trestného práva kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu. To platí najmä u trestných činov majetkového charakteru a orgány činné v trestnom konaní výšku škody spôsobenej trestným činom zisťujú povinne (z tzv. úradnej povinnosti) v rámci vykonávania dokazovania (§ 119 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku). V dôsledku toho sa na základe výšky vzniknutej škody trestným činom určí príslušná právna kvalifikácia skutku, pričom platí, že čím je vyššia spôsobná škoda, tým prísnejšou právnou kvalifikáciou sa protiprávne konanie páchateľa postihuje. Takéto určenie škody je však aj Trestný zákonom ohraničené. Pokiaľ výška spôsobnej škody spôsobená napríklad nezákonným prisvojením si finančných prostriedkov z fondu prevádzky, údržba a opráv alebo z tzv. fondu služieb dosiahne sumu 133.000,- Eur, skutok sa právne posúdi najprísnejšou právnou kvalifikáciou ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Poznamenávam, že výška škody presahujúca 133.000,- Eur, napríklad 200.000,- Eur, nemá už vplyv na prísnejšiu právnu kvalifikáciu, nakoľko táto už neexistuje. Výška spôsobnej škody sa však môže zohľadniť z hľadiska výmery samotného trestu odňatia slobody pre páchateľa v rozsahu zákonom stanovenej trestnej sadzby (táto je od 10 rokov do 15 rokov). Napríklad v prípade, že výška škody spôsobená spreneverou bude 133.000,- Eur, páchateľovi sa uloží trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. V prípade, že výška škody spreneverou dosiahne čiastku 300.000,- Eur, páchateľovi sa uloží napríklad nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 13 alebo 14 rokov.

Procesné uplatnenie škody v trestnom konaní

Z praktického hľadiska je v súvislosti so správou bytových domov dôležitá právna úprava Trestného poriadku, ktoré umožňujeme po procesnej stránke predsedom SVB alebo správcom uplatniť si nárok na náhradu škody. Prvým základným predpokladom je vymedzenie pojmu poškodený podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku. Rozumieme ním osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Pojem poškodeného je v Trestnom poriadku definovaný širšie a za škodu spôsobenú trestným činom sa považuje širší okruh škôd. Zjednodušene ide o určitý zásah do práv alebo záujmov postihnutého subjektu, ktoré chráni zákon, a to aj za situácie, že škodlivý zásah nemá za následok vznik nároku na náhrady škody v trestnom konaní. Trestný poriadok rozlišuje v samotnom trestnom konaní dve skupiny poškodených subjektov, a to tých, ktorí nemajú nárok na náhradu škody, pričom sa im priznávajú iba procesné práva podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku a druhú kategóriu poškodených, ktorý majú aj nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestný činov v trestnom konaní (používa sa aj pojem v tzv. adhéznom konaní). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pri majetkovej škode na bytových domoch alebo vzniknutej pri výkone správy bytových domov je za poškodených potrebné obvykle považovať vlastníkov bytov. Títo vlastníci disponujú v súvislosti so spôsobenou škodou aj právom na uplatnenie nároku na náhradu škody.