Blogy a články

Žiť v bytovom dome predovšetkým znamená, že sa jeho obyvatelia nutne musia prispôsobiť jeho pravidlám, byť ohľaduplní k svojim susedom a riadiť sa dôležitým pravidlom „nerob druhým to, čo nechceš aby robili oni tebe“. V bytovom dome môžu súčasne bývať desiatky rodín, čo je pochopiteľne náročné z hľadiska tolerancie a prispôsobenia sa. Susedov od seba delí častokrát iba tenká neodhlučnená stena, čo má za následok mnoho sporov. Niekomu môže vadiť dupot detí, inému hlučná hudba či fajčenie na balkóne. Iní susedia sa zasa zbavujú nepotrebných vecí ich odkladaním v spoločných priestoroch bytového domu, či už ide o menšie rastliny, bicykle, kočíky, botníky alebo väčšie skrine. Mnohí dlhodobo zanechávajú na spoločných chodbách aj páchnuci odpad, ktorý čaká na vynesenie.

Bezpečnosť na prvom mieste

Je nutné, aby si obyvatelia bytových domov uvedomili, že spoločné priestory neslúžia na odkladanie nepotrebných vecí a navyše väčšina z nich (napr. chodby) slúžia ako únikové cesty. V prípade požiaru sa takéto predmety na chodbách stávajú nebezpečenstvom nielen pre ich vlastníkov, ale aj pre záchranné zložky, ktoré sa môžu vďaka týmto predmetom zraniť, potknúť sa o ne ak je znížená viditeľnosť napríklad kvôli dymu a v neposlednej rade môžu prispieť k rýchlejšiemu šíreniu požiaru.

Čo ak sused necháva páchnuce odpadky v spoločných priestoroch?

Takýto sused jednak porušuje bezpečnostné nariadenia tým, že v únikovej ceste zanecháva odpadky a na druhej strane sa môžeme baviť o obťažovaní ostatných susedov napríklad silným pachom. Mnohé chodby v bytových domoch nie sú dostatočné vetrané, a tak sa tam takýto intenzívny zápach z odpadkov drží aj dlho po tom, ako smeti vlastník vynesie. Ak sused nereflektuje na slušné upozornenia či už svojich susedov alebo aj správcu na zdržanie sa takéhoto chovania, existuje hneď niekoľko možností, ako mu v takomto počínaní zabrániť. Riešenia ako oslovenie obce či obecnej polície, riešenie problému súdnou cestou alebo dokonca možnosť nariadenia predaja bytu sú v tomto prípade veľmi zdĺhavé možnosti a v mnohých prípadoch na vyriešenie prípadu neefektívne.

Pomôcť môže inštitút domového poriadku

Ako sme už vyššie uviedli, obyvatelia bytového domu si jednoducho musia uvedomiť, že v bytovom dome nežijú sami a musia rešpektovať pravidlá. Najefektívnejším spôsobom ako takéhoto neprispôsobivého suseda donútiť upustiť od takéhoto konania ak nepomôže susedský dohovor ani upozornenie správcu je inštitút domového poriadku. Mnohé bytové domy majú domový poriadok, ktorý by mal byť zverejnený na viditeľnom mieste, napríklad nástenka v spoločných priestoroch, no ako docieliť, aby ho obyvatelia bytového domu rešpektovali? Ak si domový poriadok, ktorý je akýmsi súborom pravidiel, ktoré musia obyvatelia bytového domu dodržiavať schvália nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov na schôdzi alebo zhromaždení, automaticky sa stáva pre každého, kto sa v bytovom dome pohybuje záväzným. Do domového poriadku je možné aplikovať aj primerané sankcie za jeho nedodržiavanie, a tak vlastník, ktorý nekoná v súlade s poriadkom môže byť sankcionovaný finančnou pokutou, ktorá bude pripísaná na fond prevádzky, údržby a opráv vlastníkov daného bytového domu. Takáto pokuta je aj legislatívne vymožiteľná, vzhľadom na to, že prešla schválením vlastníkov na schôdzi či zhromaždení a takýto domový poriadok sa stáva pre obyvateľov rovnako záväzným ako akékoľvek iné rozhodnutie vlastníkov, ktoré bolo schválené.

Za nepriechodné únikové cesty môže bytový dom dostať pokutu

Zanechávanie odpadkov a iných predmetov na chodbe môže mať nepríjemnú dohru pre všetkých vlastníkov v bytovom dome v podobe pokuty, ktorá bytovému domu hrozí ak únikové cesty nie sú trvalo voľné, sú zapratané horľavým materiálom, či už sa jedná o kočíky alebo skrine a podobne, alebo inak nespĺňajú požiadavky legislatívy. Výška pokuty sa môže vyšplhať až na 16 330 €, čo nie je zanedbateľná čiastka.

Čo s vlastníkom, ktorý si odmieta odpratať veci z chodby?

Takmer v každom bytovom dome sa nájde obyvateľ, ktorý sa odmieta vzdať „svojho odkladacieho priestoru“ na chodbe a nespolupracuje so správcom alebo predsedom v ich odstraňovaní. Čo môže správca alebo predseda v takomto prípade urobiť? Odporúčame vlastníka upozorniť, že bezpečnosť únikovej cesty v bytovom dome musí byť zachovaná v zmysle § 51 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb „úniková cesta je trvalo voľná komunikácia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktorá umožňuje bezpečnú evakuáciu osôb zo stavby alebo z požiarneho úseku ohrozeného požiarom na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom“.

Za bezpečnosť spoločných častí a zariadení zodpovedá správca alebo predseda spoločenstva, a preto v prípade neodpratania vecí vlastníkom ani po výzve tak môže urobiť on v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pretože „správca alebo predseda je povinný zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca alebo predseda je povinný zabezpečiť aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome odstránenie chyby, poruchy alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok“.

Základom je komunikácia

Správca alebo predseda by sa mal vlastníkovi v takomto prípade pokúsiť vysvetliť prečo je dôležité nechať únikové cesty voľné a prečo nesmie tieto cesty zapratávať svojimi osobnými vecami. Ak však nepomôže cesta „po dobrom“, môže správca alebo predseda zasiahnuť a takéto veci odstrániť aj napriek nesúhlasu vlastníka, prípadne podobné konanie zahrnúť do domového poriadku bytového domu, ktorý si však vlastníci musia schváliť nadpolovičnou väčšinou všetkých na schôdzi či zhromaždení.