Návrhy a riešenia legislatívnych zmien vo vzťahu k zavedeniu elektronického hlasovania do BytZ
Zákonom č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 bolo do legislatívy zaradené právo vlastníkov bytov a nebytových uplatniť hlasovacie právo na účely výkonu správy bytového domu aj prostredníctvom prostriedkov informačnej a komunikačnej technológie. Aj keď ide o inštitút dočasného charakteru počas pandémie, vzhľadom na jeho pozitívne uplatnenie v praxi a dosahovanie vyššej účasti vlastníkov na hlasovaní všeobecne, apelujeme na jeho zaradenie aj do samotného zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „BytZ“). Počas ešte stálej platnosti inštitútu elektronického hlasovania sa však objavili pri jeho uplatňovaní určité nejasnosti, ktoré sa snažíme zakomponovať do upraveného navrhovaného textu tak, aby sa elektronické hlasovanie aplikovalo čo najefektívnejšie.
Konkrétne navrhované legislatívne úpravy
Zamknutý obsah
Tento text je prístupný iba pre registrovaných členov ZLSBD.
Ak ste členom Združenia pre lepšiu správu bytových domov, môžete sa prihlásiť.
Ak nie ste registrovaným členom, môžete sa zaregistrovať.
Ďakujem za vašu aktivitu v tejto oblasti.
Rád by som ale vniesol iný pohľad na vami navrhovanú legislatívnu úpravu č. IV.:
Odporúčate do § 14 ods. 4 prvej vety BytZ, zakomponovať:
„Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne osvedčeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala; to neplatí v prípade elektronického hlasovania“.
s odôvodnením, že pri elektronickom hlasovaní nie je možné na tento úkon splnomocniť tretiu osobu.
Ako laikovi mi z toho ale vyplýva, že:
Ak vlastník bytu podľa § 12 ods. 4 splnomocní inú osobu hlasovať v jeho mene v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, možnosť uplatnenia hlasu by takto splnomocnenej osobe v prípade snahy o využitie elektronickej formy odovzdania hlasu (či už v rámci hlasovania na schôdzi alebo písomného hlasovania) bola odopretá.
To nepovažujem za želaný stav – nemyslím, že existuje technický dôvod takto obmedzovať osobu s hlasovacím právom len z dôvodu, že nie je vlastníkom.
Príklad z praxe:
Vlastníkom bytu je otec, v byte býva syn s manželkou.
Otec v listinnej podobe, s úradne osvedčeným podpisom, splnomocnil podľa § 12 ods. 4 svojho syna, aby hlasoval v jeho mene v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.
(v zmysle: ten byt raz bude tvoj, tak sa staraj a rob, ako uznáš za vhodné)
Syn majúc 25 rokov, bývajúc v byte 2 roky, nemá náladu, chuť, ani silu na schôdzi 2 hodiny počúvať svojich o 30 rokov starších hašteriacich sa susedov, ktorí na schôdze sa aj tak chodia práve len nekonštruktívne hašteriť.
Ak by synovi ostala možnosť odovzdať svoj hlas elektronickou formou, spraví tak. Ak by bol nútený na schôdzi byť osobne, s najväčšou pravdepodobnosťou svoj čas využije lepšie.
Elektronické hlasovanie vnímam ako spôsob, ktorým sa podarilo výrazne zvýšiť účasť na hlasovaniach, hlavne u mladších ľudí. Bola by škoda časť z nich z tohto procesu vynechať.