Blogy a články

O primeranom použití ustanovení zákona vo všeobecnosti

Právne predpisy z objektívnych dôvodov, pre zložitosť, rôznosť a súčasne osobitosť predmetu úpravy, nemôžu niekedy jednoznačne ustanoviť (kvantifikovať) niektoré požadované kritériá a povinnosti. Výnimkou nie je ani oblasť výkonu správy bytových domov. Preto sa v právnych predpisoch vrátane zákona č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako „BytZ“) používa relatívne neurčitý výraz ako „primerané použitie tohto ustanovenia“ alebo  „primerané použitie iného právneho predpisu“ v rôznych gramatických tvaroch. Výrazným spôsobom sa však odlišuje od právneho aplikačného inštitútu „sa použijú rovnako“. Preto je najmä z hľadiska vykonateľnosti postupov upravených aj v BytZ dôležité objasniť čo pojem primeraného použitia znamená.

Podľa legislatívnych pokynov uvedených v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z., sa pre legislatívny jazyk výraz „primerane použije“ popisuje nasledovne: Ak sa majú novo upravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už jestvujúcej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa majú na tieto vzťahy uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“. Pretože termín „primerane“ umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatňovanie, treba ho používať len v nevyhnutných prípadoch.“ Aj samotný legislatívny jazyk vo svojej interpretácii teda pripúšťa, že termín „primerane“ môže mať pomerne voľný výklad, pritom sa používa pomerne často. Podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka gramatický výklad slova „primerane“ hovorí: primeraný – prídavné meno: hodiaci sa do nejakých okolností, do istého prostredia; vhodný, príhodný, náležitý. Môžeme pojem „primeraného použitia“ aplikovať v zmysle gramatického výkladu na základe vhodnosti? Môžeme ho použiťvhodne na konkrétnu situáciu alebo vhodne na všetky rovnako? Zákonom ponechaný priestor na  „primerané použitie“ je nenáležito široký.

Primerané použitie Občianskeho zákonníka v BytZ

V právnej teórii rozlišujeme všeobecný právny predpis (lex generalis) a špeciálny právny predpis (lex specialis). V zmysle § 3 BytZ „ak tento zákon (BytZ) neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy. Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak“. Uvedené znamená, že zákon č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“) je vo vzťahu k BytZ zákonom všeobecným, a BytZ je zákonom špeciálnym.

Uveďme si konkrétny príklad, napr. v rovine vyhodnocovania hlasovacích práv. Často sa stretávame so situáciou, kedy správcovi bytového domu alebo predsedovi SVB nie sú jasné pravidlá vyhodnocovania hlasu za byt alebo nebytový priestor, ak je v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Ust. § 14 ods. 3 BytZ určuje, že „za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo na nebytový priestor v dome; to platí aj vtedy, ak je byt alebo nebytový priestor v dome v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb“. V tomto prípade sa primerane použije konkrétne ustanovenia § 137 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého „podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci“, v kontexte s § 139 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého „o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov….“.

V praxi táto súvislosť znamená, že ak je byt alebo nebytový v podielovom vlastníctve viacerých osôb, pripadá na každého podielového spoluvlastníka taký podiel na „celom“ hlase bytu alebo nebytového priestoru, v akom podiele vlastní uvedený priestor. Pre účely vyhodnotenia hlasu za byt alebo nebytový priestor je nevyhnutné dosiahnuť väčšinu počítanú podľa veľkosti podielov.