Ubehol rok po tragickej udalosti v Prešove. Je to dostatok času na spracovanie zmien v legislatíve? Alebo ide o tak rozsiahlu problematiku, ktorá si vyžaduje spoluprácu širokého spektra orgánov a odborníkov, že to príde ako až nereálny cieľ? Musí sa stať niečo podobné, aby sa začalo reálne konať? Nebude už potom pozde na písanie smútočných prejavov. Veď toto sa už predsa nemôže opakovať a napriek všetkému v pláne vlády na rok 2021 je vidieť snahu riešiť všetko možné, len nie bezpečnosť ľudí v bytových domoch.

Odporúčame prečítať si článok od odborníka na slovo vzatého – JUDr. Palva Komára.

Protipožiarna bezpečnosť bytových domov

Bytové domy, resp. ich bezpečnosť a stavebno technické vyhotovenie, resp. organizačné zabezpečenie,  sa stali po výbuchu plynu v BD na ul. Mukačevskej v Prešove v roku 2019  predmetom mnohých „odborných“ ale aj laických diskusií. Je potrebné uviesť, že počty požiarov v odvetví tzv. „Bytového hospodárstva“ ( tak je zadefinovaná kategória pri hodnotení požiarovosti podľa podkladov HaZZ ), predstavujú ročne cca. 20 % podiel  z celkového počtu požiarov  v SR. Uvedený ukazovateľ nie je až tak „významný“, avšak čo je viac   významné, až „drastické“, je podiel počtu usmrtených a zranených v tomto odvetví vo vzťahu k celkovému počtu postihnutých osôb . Napr. v roku 2018 bolo usmrtených pri všetkých požiaroch 48 osôb. Z uvedeného počtu bolo v odvetví „bytového hospodárstva“ 33 osôb, čo je takmer 70 % !

Čo sa týka zranených, je toto percento ešte vyššie ( celkovo 194 zranených, z toho 149 v bytových domoch ) a predstavovalo takmer 77 %!

Uvedené čísla sú skutočne alarmujúce. Je potrebné uviesť, že v rámci daného odvetvia sú zahrnuté nielen stavby označené ako „Bytové domy“ – BD, v ponímaní ako ich všetci vnímame a ktoré sa nachádzajú v našim mestách, resp. obciach (spravidla BD od 4 do 14 nadzemných podlaží, postavené do roku 1990, resp. stavby s vyšším počtom podlaží, postavené do roku 1990, resp. po tomto období, ktoré však predstavujú minimálne percento prípadov), ale tiež stavby rodinných domov – RD. Ale keďže nemáme presnejšiu štatistiku, nevieme zadefinovať aké % pripadá na túto oblasť. Každopádne je potrebné sa zaoberať aj uvedenými stavbami, aj keď v týchto stavebných objektoch sa vyskytuje podstatne menší počet potencionálne ohrozených osôb, ako v stavbách BD.