Združenie pre lepšiu správu bytových domov sa v rámci svojej činnosti pravidelne dopytuje u kompetentných orgánov verejnej moci na riešenia otázok, ktoré správcov a spoločenstvá vlastníkov trápia pri riadnom výkone ich činnosti, najmä na správne vykladanie práv a povinností určených právnymi predpismi a správne postupovanie v praxi. Jedným z problematických otázok je aj zákonom č. 283/2018 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „bytový zákon“), zavedené právovlastníka nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv v súvislosti so spracúvaním osobných údajov vlastníka. Konkrétne ide o ustanovenie § 9 ods. 5 písm. d), v zmysle ktorého „sú správca a spoločenstvo povinní umožniť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie alebo môžu na náklady vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome vyhotoviť z nich kópie; pri poskytovaní týchto informácií je predseda alebo správca povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu (zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov)“. Keďže v právnej teórii určitej povinnosti vždy zodpovedá určité právo, môžeme zároveň tvrdiť, že uvedené ustanovenia priamo určujú vlastníkom právo do týchto dokladov nahliadnuť. Ako však uvedené tvrdenia môžeme aplikovať v praxi?